">
Hlavná strana > Správy E2 > Blogy > Andrej Kratochvíl
Dnešný deň sa celkom vydaril. Mám rád, keď si to môžem na konci dňa povedať. Okrem práce som absolvoval veľmi príjemný obed, milej spoločnosti, v peknom prostredí a čo je najhlavnejšie, s výborným jedlom.
Nezvyknem si dávať v reštaurácii rybu, nakoľko sa mi nechce babrať s kosťami...a vlastne sa z toho ani poriadne nenajem. Po ceste s autom sme s kamarátkou vymýšlali, kam pôjdeme na obed. Klasickú pizzeriu sme ymenili za štýlovú reštiku na brehu Dunaja. Hlavným dôvodom bolo, že si dáme grilovaného tuniaka (asi nebol z Dunaja, aj keď to mal z vody na tanier naozaj na skok). Napokon som si tuniaka dal sám, ale bol vymakaný...a takto nejako vyzeral, fešák...

Všetko je raz prvý krát. Prvý krát som ich počul okolo roku 2002, prvý album som si kúpil pár mesicov po prvom počutí. Prvý krát som ich nestihol v Maďarsku, ale čo je podstatné, prvý krát ich uvidím na Slovensku, už v auguste...
ROYKSOPP...
Týmto to celé začalo...
Je to troška smuté. Nik ich nemá rád, každého iba otravujú, znervózňujú, všetci ich chcú vyhodiť z domu...
A blbé je to, že teraz ich je nejako veľa. Práve som sa vrátil z biku a vyzerám ako puberťák...kvoli ich značkám, ktoré na mne zanechali...
Aj pesnička je o nich...
Včera som po dlhšom čase robil generálne upratovanie bytu. Vyrázdnil som skrine, aj keď nie tak veľmi, ako som si predsavzal, nakoľko som si pri niektých kúskoch zasa povedal, že ešte si ich niekedy oblečiem, aj keď sám tomu neverím. Každý má nejakú úchylku, moja nie je nevyhadzovania a skladovanie vecí, ale sú to parfémy. Včera som ich porátal a sám som bol zhrozený, mám ich 20. Tak, ale môžem za to, že mi každý z nich vonia iba chvíľku? Predsa ich nevyhodím :) Budem ich asi nosiť pri sebe, ide leto, v okolí sa to zíde. Nie je nič horšie, ako keď cítite naokolo, že niekomu je také teplo, že okolie z toho zomiera... Dbajte na to, chalani, už aspoň kvoli babám a baby, vy voniate všetky ;) ale preventívne tiež na to myslite...
Dnes som absolvoval svoj prvý chat. Teda prvý, v rámci Európy 2. Celkom ma to bavilo, hodinka s vami ubehla rýchlo, do toho som debatoval s Oliverom, príjemne strávený pracovný čas. Ešte keby tak niekto za mňa v práci robotu spravil, bolo by to úplne ideálne.
V každom prípade vďaka za otázky. Podstata veci je iná. Mal som aktívneho prispievateľa, fanúšika Owl City, ktorý aktívne, počas celej hodiny žiadal zahrať Fireflies. Keďže je to aj moja obľúbená, tak aspoň takto...
Včera som si doprial opäť kultúru a to nie obyčajnú, ale deluxe. Bol som na koncerte velikána menom Jean Michel Jarre. Dve hodiny som mal pocit, že lietam vo vesmíre, alebo sa nachádzam mimo zemského povrchu. A to som si ani nič nedal...Úžasné...
Jean Michel Jarre, možno meno niekomu nič nepovie, pre nich vlastne ani nie je tento blog... Tento pán je pán s veľkým "P". Hudobník, ktorý 3x prepísal Guinessovu knihu rekordov, v Paríži jeho koncert videlo 2,5 milióna ľudí a v Moskve pridal ešte milión navyše. V Bratislave ich bolo o čosi menej, ale koncert bol nezabudnuteľný. Vizionár, ekologický aktivista, hudobník, skrátka úžasný Jean Michel Jarre...
Check it on youtube...
Kto by ich nemal rád? Každého z nás poteší drobnosť, ale nepohrdneme ani väčším darom :)
U mňa jednoznačne parfumom, knihou a CD nikto nikdy nič nepokazil...no teda, parfum by mi mal voňať, kniha sedieť a hudba tiež. V sobotu som bol na oslave narodenín, nie svojich, aj keď mohol som mať malú oslavu, v nedelu mám 28,5... Nebola to moja oslava a predsa som od kamoša dostal darček, ktorý ma veľmi potešil. Nie som veľký fanúšik aktuálnych hviezdičiek, mám rád vetrom aj časom ošlahané hviezdy. Ale jedna ma dostala, Lily Allen, nezbedná dievčina, ktorá ma na úvod vôbec nezaujala, ale jej druhá doska "It´s not me, it´s you" patrí medzi moje najobľúbenejšie.
Od svojeho nového kamoša som dostal CD+DVD Lily Allen, takže nedeľa bola u mňa jasná.
Jerry, ešte raz vďaka :)
Zlatá baba...len nech tie drogy neberie :)
Včerajší večer bol jeden z tých "pekných", Nebolo by na ňom nič zvláštne, keby ma cestou domov, nevideli policajti telefonovať za volantom. Áno, súhlasím, nemá sa to... Po zastavení sa mladý policajt vypytoval na všetko možné a už-už som čakal otázku, kde pracujem. Tešil som sa, že Europa 2 ma z toho vytiahne, jeden pozdrav a pesnička to už spravili viac krát. Teraz nič také, napakovali mi pokutu 60 €, vraj: "Aby som si zapamätal, že sa to nesmie."
Tak už si to budem pamätať.
Celý príbeh sa tým neskončil, žabky mi nevrátili doklady, ale blok mi nezabudli dať. Inak všetky tie vtipy o nich, to vážne sedí. Kým som sa dopátral, kde a kto má moje doklady, 4x ma prepojili na iné oddelenie. Však nevadí, že majú vysielačky a vedia sa spojiť. Radšej si to budeme komplikovať. No, ale po pol hoďke zistili akčnú hliadku, ktorá má moje veci. Normálne, už som mal fakt dosť, nakoľko sa ma príslušník spýtal, kam si pre ne prídem? Hm, už ma prešiel aj posledný kúsok dobrej nálady a začínal som pociťovať nutkanie povedať mu niečo fakt sprosté. Slušne som sa spýtal, či si robí zo mňa dobrý deň, nakoľko to nie je vtipné, keďže je takmer polnoc. "Mali ste si Vaše doklady pýtať späť," inteligentne ma informoval zelený príslušník na druhej strane linky. "Aha, čiže keď si ku Vám niekto príde vypožičať CD, tak bežne si ho chodíte pýtať späť, alebo je normálne, že ten, komu ho na jeho žiadosť požičiate, Vám to prinesie?" Pán na druhej strane linky sa zamyslel, a po chvilke ticha mi oznámil, že mi to teda prinesú. Zlatí chlapci... fasa, tak okrem pokuty ma to stálo telefonáty, nejaké nervy, ale inak do pohody, aspoň mám o čom písať...
Čo budem chodiť okolo toho, kamoš sa ide ženiť. Mám z toho taký zvláštny pocit, ani nie preto, že sa ide ženiť, ale, že to v mojom okolí a v našom veku už je úplne normálne. Sedeli sme spolu v jednej lavici na základke, v pubertálnom veku sme bez úspechu chodili na baby a nejako mnoho vecí sme prežívali spolu. Kamoš, volajme ho Ivan, žije nejaký čas v UK a darí sa mu. Naša kontaktná niť sa trocha narušila, zrazu žiadne spoločné žúry, chaty,...veď komu by sa kvôli žúrkam chcelo trepať do Bristolu, všakže...?
Tak, ale v septembri nás jeden veký čaká, už sa teším, len sa stále neviem zbaviť toho zláštneho pocitu, že aj ja už mám vek :)
V piatok som bol na výlete v Prahe...no výlet, bola to pracovná cesta, v rámci ktorej sme sa večer celkom bavili - klasická služobka :)
Na pláne bolo aj jedno príjemné, večerné stretnutie s mladou dámou menom INNA. Asi ju Vám, fanúšikom Europy 2 nemusím predstavovať. Musím povedať, že láska na prvý pohľad...teda aspoň ja som sa zaľúbil :) Stretli sme sa na večeri, malá, nenápadná brunetka. Až aká nenápadná, že keď odišla na hotel, čašníčka v reštike videla jej CD na našom stole a poprosila nás, či ho môže pustiť, vraj má INNU veľmi rada. Keď sme sa spýtali, prečo sa aspoň neodfotili, skoro skolabovala, nakoľko si jej prítomosť viac ako hodinu nevšimla. Ale nie len ona zažila šok. Aj my po predložení účtu. Za colu a dva čaje sme platili 570 korún (čo ma fakt naštvalo). Presunuli sme sa na hotel, kde sme spravili jeden krátky rozhovor (už o pár dní na tomto webe) a keďže nás INNA pozvala na koncert, išli sme to mrknúť. Pekný, veľký klub hostil asi 3000 návštevníkov, ktrorí ho po príchode brunetky a jej dvoch tanečníkov skoro zbúrali...Hot, Love, 10 minutes a ďalše skladby nenechali nikoho bez pohybu...páni, ale ten jej outfit...pomóóóc....
Jednoducho, pekný večer za nami...

