Blog - Ľubica Janíková

  • Púšťam a púšťam dokola! | 23. 6. 2014

    Dnes to bude veľmi jednoduché. Oni natočili, ja som to pozrela. Láska na prvý pohľad, na prvé počutie... Náhly úsmev na tvári. Nevysvetliteľný. Prílev pozitívnej energie. Nálada zlepšená o 120%. Oči doširoka otvorené, tvár s blaženým výrazom. Tuším ma aj hlava prestala bolieť. Tak málo mi stačilo. No, málo... Ako pre koho. Oni majú za sebou zjavne kus práce a ja mám pre zmenu za sebou asi 200 opakovaní toho istého videjka. Ohromne originálny nápad, úžasný hlas, úžasná muzika a charizmatický... mega charizmatický chlap k tomu!

    To video je takmer bez strihu! Prestrih z tej jednej kamery je až ku koncu, normálne nechápačka!! Tak prosté a tak dobré. Skvelé!

    Gratulujem, páni... Klobúk dolu!

    Nech sa páči, aj toto je nový Coldplay!

    Vaša (a Chrisova) Ľubka ;)

  • My Private Emotion | 16. 6. 2014

    Ja neviem, či budem na staré kolená romantička... (niečo ako Roman Tyčka) ;) Akosi sa na mňa lepia také romantické skladby a ku podivu ich aj dosť aktívne nasávam... Aby som to upresnila. Určite nehovorím o „Say something“ alebo „All of Me,“ ktoré už nedokážem absorbovať a moje uši ich už skrátka nechcú prijať... :) Skôr sa mi v playliste naraz vyjavili songy ako „Nothing Compares 2U“ alebo „Wicked game.“ Majú strašne veľa do seba. Obrovskú výpovednú hodnotu. Úžasné slová, nezabudnuteľnú melódiu. Naveky aktuálne, amen!

    Bez dlhých rečí opäť raz priznám farbu. Tento týždeň si proste fičím na Rickym Martinovi. Nie pre jeho telo. Pre jeden z jeho songov. Toto je on! Ne-sku-toč-ný!!

    Lebo... Let your private emotion come to me...

    Asi mi niečo chýba. Alebo prevyšuje! Alebo len preskakuje?

    Aaale, prosíím ťa, Janíková! Nebuď patetická. Nemusí mať všetko hneď skrytý zmysel! Skrátka vieš len oceniť staré dobré hity... That´s It! A hotovo!

    Vaša citovo nezorientovaná Ľubka ;)

  • Koho nám k letu treba | 9. 6. 2014

    Tak nám tuším začalo leto. Chvalabohu. Lebo leto je to obdobie, na ktorého začiatok úpenlivo čakám už od októbra. Ale leto je aj čas, ktorý nechcete stráviť sami. Je tak? Ja viem, že tráviť ho pri detskom bazéne a tešiť sa z detského špliechania tiež stojí za to a má svoju cenu... ;) Ale... V mojom veku už potrebujem aj dospelácku spoločnosť a zábavu. A aj leto je príležitosťou na to, aby sme si uvedomili, akými ľuďmi sa obklopujeme.

    Či je tu niekto, kto stojí za to, aby sme s ním to leto strávili. Alebo aspoň časť. Viete, myslím skutočných priateľov. Takí, čo sa aj sami ozvú a sami chcú vedieť, ako sa máte. Či je všetko ok, aj keď je jasné, že nikdy nie je všetko ok. Takí, ktorí vaše problémy neodbavia slovami: „to prejde,“ ale skutočne im na vás záleží. Netípnu váš telefonát len tak, lebo zrovna nemajú náladu telefón dvíhať. A hlavne, vás nezradia. Budú stáť pri vás za každých okolností. Lebo poznajú váš príbeh. Lebo vedia, že ich prítomnosť potrebujete. Že aj vyrozprávanie má zázračné liečivé účinky a vhodne zvolené objatie priam uzdravuje. Že aj malá lož o tom, ako všetko zvládnete, je veľkou náplasťou na vašu bolesť.

    No a ako to celé súvisí s letom? Len som si to tak pri prvom pripečení uvedomila. Že si treba dobrých kamošov vyberať a dávať pozor na to, komu otvárate dušu. Že ak zájdete na nejaké miesto, kam ste často s niekým chodili, veľa zažili a ten niekto na tom mieste zrazu nie je... Tak chyba nebude v danom mieste. Že toto leto treba prežiť s niekým, kto si to zaslúži. Kto nezradí. Kto vás rozosmeje a pohladí. Reálne aj na duši. Kto rozbúši vaše srdce a na koho budete myslieť každé ráno po prebudení... Alebo... Že by to už nebolo iba o priateľstve? :)

    Každopádne... Hovorí sa, že veľa vidíme z vrcholkov hôr. Ešte viac z vesmíru. No najviac, keď sme na kolenách. A ja vám poviem, teraz mám taký výhľad, že až!! A tak idem triediť a vyberať.

    Toto leto bude super! Musí byť!

    A aby to nebolo celé na vážno, pridávam song z môjho detstva. Letný, ako ináč! ;) Pamätáte na toto??

    Vaša Ľubka

  • Makáme! | 2. 6. 2014

    Čo si budeme klamať. Zima sa s mojou telesnou schránkou pekne pohrala! Ma nejako zväčšila alebo čo! Hnusoba! Snažila som sa to síce regulovať, aby to nezašlo až príliš za hranicu, ale aj tak... S poľutovaním som zistila, že sa mi všeličo všelikde zarezáva!! A aj tie fastfoody namiesto obedov, prípadne tesne pred polnocou (lebo keď sa žúruje, to sa tak vtedy môže), narobili galiby až-až. Tak som sa rozhodla trošku obmeniť zabehnuté hodiny cvičenia...

    Najprv vo mne skrsla myšlienka prvoplánová – začnem behať! Bola som raz. Potom nevyšlo počasie, tak čo, zabijem sa?! Napokon ma Lenka nahovorila vyskúšať tréning, ktorého som sa od počiatku obávala. Prvé info, že toto cvičenie bolo vyvinuté armádou USA ako prijímací tréning, neveštilo pre mňa nič dobré. Teda veštilo. Dostala som strach. Na prvú hodinu som prišla s dostatočným predstihom. Prebiehalo ešte cvičenie pred nami. Uf, ani som sa tým smerom nechcela pozerať. Že tak toto nedám. Skapem. Dušu vypustím. V podstate aj tak bolo... S tým rozdielom, že som to prežila. Ale brutál makačka! A to som si myslela, že som ako-tak človek trénovaný. V poslednom čase som však skôr trénovala to, ako si zachovať (alebo len vybudovať?) psycho-emocionálnu rovnováhu a odbúrať stres... Rôznymi spôsobmi, o ktorých radšej pomlčím.. :) No ale späť. Výsledkom dnešného dňa sú roztrasené stehná a podlamujúce sa kolená. Aspoň som si pripomenula ako to chodí na prvom rande! A hlavne, okamžite ma naplnila eufória, že zajtra smelo do plaviek! :) Tento pocit vo mne ešte zotrvá do chvíle, než pred zrkadlom zistím, že „to“ sa ešte stále kamsi zarezáva a do toho trička sa niečo zo mňa stále nechce vopchať!

    Nehajte taaak! Bude dobre. Zalúúbilo sa mi, makáme ďalej! Dala som to a som na seba hrdá! ;)

    boooot

    Vaša športovo odhodlaná Ľubka

  • Som navštívila colnicu | 25. 5. 2014

    Tak si asi opäť na čas oddýchnem od neoverených objednávok cez internet. Pre to, že som v tomto takmer nepoškvrnená panna, navyše typ sporovlivý, som sa nechala okabátiť. Oklamať. Obabrať. Úplne ošudiť...

    Nebudem tu písať litánie o tom, ako som dva mesiace zháňala značkový tovar po internete, lebo to, čo je v kamennej predajni sa mi zdá pridrahé. Skrátka som si povedala, že to až tak nepotrebujem, aby som za to utratila toľké nekresťanské peniaze... Ale keby sa mi náááhodou podarilo niečo také nájsť kde-tu na nete za podstatne menej, tak si to hádam doprajem. Aj som si. Uprostred noci, na totálku ožiarená monitorom, keď už človeka nič nebaví, vtedy som podľahla. Normálny e-shop v angličtine. Mena Libra. Kúpila.

    O tri týždne však namiesto balíčka prišiel list z colnice. Dostavte sa. Tak som tam nabehla. Napadlo mi, že asi nebolo v cene zarátané clo a zostala som znechutená, že ma to vyjde na viac, než som predpokladala. No keď sa cez celú chodbu nieslo: „pani Janíková, no poďte“ a Janíková šla niekam za mreže do hlbokej tmavej chodby, ej veru, nebolo mi všetko jedno. Ujo colník cestou vysvetľoval, že majú podozrenie, že to, čo prišlo je fejk a že zákon je taký, že za ten fejk som zodpovedná ja. No, fasa. Lepšie sa týždeň ani nemohol začať. V miestnosti, kde tri tetušky v rukavičkách rozbaľovali asi tak tisícku balíčkov, podobných tomu môjmu, mi ujo ukázal, čo mi prišlo. Ľudia, to bol fejk jak z učebnice! Odoslaný z Číny! Pri objednávke sa tváril, že príde z UK. A bonbónik na záver. Vôbec to nebolo to, čo som chcela! Kým ma ujo spovedal, mne sa roztočil hard disk v mozgu na plné obrátky. Premýšľala som, kto z mojich známych má dostatok peňazí na kauciu! ;) Lebo inak tu ja, za tými mrežami, aj s tou kopou „značkových“ vecí asi navždy zostanem. Stvrdnem. Zomriem. Koniec. „Néé, ujo, nechcem to! Nechajte si to, vráťte to, pustite máááá!“ Takto nejako som sa napokon z colnice dostala bez väčších problémov na slobodu. Vďačná za čerstvý vzduch. Neuveriteľne voľná a slobodná.  Ľahšia síce o nejaké tie prachy, navždy stratené kdesi v Číne, ale... poučená. Múdrejšia.

    Viete, všeličo sa už stalo. Aj to, že namiesto mikiny prišiel bavlnkový náramok na ruku. Ale aspoň ma preto nikto nevyšetroval. Ale všetko je raz prvý raz, no nie?

    Inak sa v mojom živote už nič zaujímavejšie nedeje. Normálne zmrzlinkujeme. Ahá, akurát som si ako bolestné prikúpila okulááre a sandáliky. Ale zas.. Leto je tu. Treba sa chrániť a nejako vyzerať. A keďže ja nejako vyzerám... o to viac sa treba chrániť! :)

    noveray

    Vaša #naletopripravená Ľubka

  • Nevieš, kde je tu WC? | 12. 5. 2014

    Bohatý víkend, bohatý týždeň za mnou... Slávili sme koniec vojny príjemným výletom, na konci ktorého som mala červené pásy na pleciach od ťarchy všetkých vakov a tašiek, ktoré nosíte na výletoch so sebou. Teda, ja učite. Svoje potreby som zúžila na labello a vodu, no vrabčiakovo občerstvenie, hračky, či oblečenie do akéhokoľvek počasia sa mi zarezali do pliec natoľko, že som musela vyvažovať aj druhú stranu. Našťastie bolo čím. Bicykel ho prestal baviť po pár metroch, takže aj druhá strana môjho tela mala adekvátnu ťarchu. Nič to. Som trénovaná žena. Čo-to už vydržím. A dobre bolo...

    leharooo

    V piatok večer som však už musela vypustiť paru pri hokeji niekde mimo domova. Veľmi dobrý nápad to bol! Prekvapenie hneď po príchode na miesto činu. Najkrajší chlap, akého aktuálne registrujem, ma nečakane oslovil medzi dverami so slovami: „Nevieš, kde je tu, prosím ťa, wécko?“ Stečená z krvi, že sa vôbec so mnou baví, som v tej chvíli potrebovala skôr nájsť vlastný mozog, v ňom centrum reči a až následne potom sa zamyslieť, že kde by tu asi tak mohli byť toalety... No čo vám poviem. Lepší začiatok hokejového šampionátu by som nevymyslela ani počas najkreatívnejšej chvíľky pri večernom pohári Chardonnay. A fandilo sa do rána. Ďakujem všetkým zúčastneným, že ste.

    krcmaudeda

    Tak, ako vždy, aj tento víkend sa mi nesie v znamení nejakého songu. Tentoraz si dokola, ale že dokola púšťam Michala Penka – O bláznech. A strašne sa bavím na tom, ako mi nejde do tlamy uspievať „jak nemocnou krev jí vypusť z žil...“ Ale inak, krásna pesnička... Som sa v nej našla. Lebo som asi blázen. Ten, čo je s láskou jen k pláči, k smíchu...

    A keď už sme pri tom plači. Zase ma raz niečo dojalo. Keď som tak po 150-krát klikla na tube na spomínaný song, spustila sa najprv reklama... Neznášam to. Pripravená kliknúť na „preskočiť“ hneď, ako to bude umožnené. Ibaže teraz ma upútala. Spustil sa veľmi pekný spot ku Dňu matiek. Aktivoval moje slzné kanáliky. Pozrite si ho...

    Vaša usmoklená dojatá Ľubka

  • Keď je smíšno | 27. 4. 2014

    Mám rada také malé radostné okamihy života. Nie je ich veľa, ehm... Ale keď tak ku sklonku týždňa premýšľam nad dňami, čo sú nenávratne preč, spomeniem si aj na to. Keď vám je len tak pre nič za nič do smiechu. Hovorím, že mi je proste smíšno. Stačí do mňa len frcnúť a ja sa smejem. Nahlas a navonok bez príčiny. Spomenie sa nejaký starý fór a ja sa smejem. Znova. Ako prvýkrát. Mám rada chvíle, keď môžem byť prosto hlučná. A keď teatrálne gestikulujem. V tom najlepšom slova zmysle. Nie pri hádke. Pri dobrej nálade. V práci, v kaviarni, na ulici... Alebo pri starých sitkomoch. Keď ich tesne pred polnocou pozerám len tak. Bezstarostne. A vlastne sa teším na tie staré známe scénky, lebo viem, že ma opäť pobavia. A aj napriek pokročilej hodine sa nahlas rehocem. Sama. Na celý byt. A niekedy pri tom aj prehodím pár slov do prázdna. No a čo.

    Ibaže tak, ako u každej ženy, aj u mňa je hranica medzi smiechom a plačom veľmi krehká. V takomto stave mi stačí málo a bručím. Od dojatia. Od ľútosti. Alebo iba preto, že život je ťažký. No znesiteľný. A krásny. Pravda? :)

    Presne v týchto chvíľach vypínam telku, zhasínam svetlo, púšťam hudbu... A často si na tube vyťukám tento song... Možno som vám ho tu už niekedy hrala. Neviem. Ak aj áno, asi je jasné prečo. Milujem film Láska nebeská, v ktorom táto skladba bola a má v sebe niečo, čomu nedokážem odolať. Nech sa páči, Dido.

    Lebo... I am what I am, I do what I want...

    But I can´t hide... ;)

    Vaša neskrytá Ľubka

  • All My Secrets Away | 12. 4. 2014

    Ešteže sa ochladilo. Stále nemám letné gumy. Záplava povinností. Záplava nesplatených účtov. Nevydalo. Ale už som objednaná. Do Veľkej noci to bude. Ozaj, Veľká noc. Počasie vyzerá tak, že by aj prialo tým zimným gumám. A aj preto neviem, čo s načatými sviatkami. Vyzdobím príbytok, z ktorého aj tak zdrhnem. Teda, chcela by som. Ale neviem kam. V týchto dňoch akosi nenachádzam odpoveď, že "kam..." ;)

    A ak nikam, aspoň ma hreje pocit, že budem isto spokojne kukať cez umyté okná. To Ľubka už stihla! Dobre, dobre, jasné, že už sú opršané. Ale to nič. Ten dobrý pocit to aj tak nenahradí. A nevezme mi to príležitosť pochváliť sa. Lebo keď sa sama nepochválim... Viete, ako to je. Nikto ma nepochváli. Ja som taká sama samička. Už si zvykám.

    V prestávke medzi umývaním som sa rozhodla, že konečne vyriešim tie dotrhané nefunkčné žalúzie, ktoré sa mi tu nakopili v počte tri. Tak som oslovila náhodne vygúgleného uja opravára. Aj prišiel. Smrdel. Ale nebudem povrchná. Bála som sa, že bude niečo chcieť. Napríklad peniaze. Vopred nikomu nič nedávam a pravdupovediac, keby mi Katka nehodila do ruky 6 mincí tuším za kávu, tak v peňaženke ozaj nič nemám. Ujo napokon nepýtal nič. Lebo ani nebolo za čo. Verdikt aj tak znel: "To vám, panička, nikto neopraví, to si radšej kúpte nové." Vypočítal približnú sumu a nechal ma tak. Premýšľať. A tak dumám. O žalúziách, živote, žúrovaní... O všetkom, čo je na "ž."

    A počúvam pri tom tento song. Sa mi tak zjavil pri šoférovaní. Mala som ho na vyradenom skákajúcom CD. Zasunula som. Aj napriek skákaniu. Nič moc, lebo čo nefunguje, skrátka nefunguje... A tak radšej počúvam na PC. Tu to máte:

    I need another story... ;) Hovorí za všetko.. Fajn song. Dajte si.

    Stále vaša Ľubka

  • Keď príslovia dávajú zmysel | 6. 4. 2014

    Poznáte ten pocit, že len zmiznúť a zmiznúť? A nedá a nedá sa? A strašne veľa ľudí, či okolností sa snaží dostať vás! Ale nedáme sa, všakže? Táto doba je úplne divná... Ťažká. Nevadí. Riadim sa podľa príslovia, že nech je momentálne situácia akákoľvek, zmení sa... A je to pravda. Nič nemôže trvať večne. Keď to platí o dobrých veciach, viete, ako Nelly Furtado hovorí "All good things come to an end," rovnaký meter musí byť aj na okolnosti negatívne. Vždy je nejaké svetielko na konci tunela. Lebo keď už vieme plávať, musíme skočiť do vody. Prepáčte, dnes mám Deň prísloví a porekadiel. Som celá metaforická. Lebo nič nie je iba čierne a biele a nie je dôležité vstať, ale zobudiť sa.

    A koniec-koncov niekedy sa zadarí aj ten únik z reality. Ona, hnusoba, si na nás síce vždy počká, ale aj krátka psychohygiena poteší. Napríklad pri dobrej muzike so zatvorenými očami alebo pri obyčajnom slnení na lavičke. Alebo na prechádzke lesom. Kým nie sú komáre. Jar je tu, bude priať príjemným chvíľam. Dúfam. A ak nie, ak život znova prinesie citróny, otvorím tequilu. ;)

    Posielam song, ktorý teraz hovorí za všetko. Ideme "out of the darkness and into the sun!" Veď je tu konečne tá jar, predsa!!

    A na záver ešte jedno príslovie, vystihujúce všetko, o čom dnes píšem... Život je ako malé decko. Nikdy nevieš, kedy sa poserie. :)

    Tak s radosťou do ďalšieho dňa!

    Vaša porekadlová Ľubka

  • Straašne dlhý pôst | 23. 3. 2014

    Som si zas uplietla bič na seba! Zaťala som sa, že dám celý tento 40-dňový pôst bez čokolády. Už mám skoro 20 za sebou a zistila som, že do Veľkej noci je to ešte pekne ďaleko! Poviem vám tajomstvo. To v skutočnosti vôbec nie je 40 dní. To je celé len tak akože naoko zaokrúhlené. Oveľa bližšie to má k päťdesiatke! Ach jaj, pre zachovanie nevedomosti som to ani nemala začať rátať...

    Ja inak celkovo nerada rátam. Keby som napr. začala zrátavať financie a robila si tabuľku s príjmami a výdavkami, zhrozená zistím, že to proste nevychádza! Že nemám opäť šancu tento mesiac prežiť... Preto to nerobím. Nerátam. Ani neotváram sms od banky. Iba viem, že to musím dať. A ono to síce naozaj nevychádza, ale ja to proste nejako uhrám... Zatiaľ... ;)

    Ale späť k zakázanému ovociu. Pardon, čokoláde. Spravila som teda to, čo ma značne znepokojilo. Že ešte nie som ani na pol ceste. A už mám asi aj abstinenčné príznaky. Aspoň tak si vysvetľujem nekontrolovanú chuť na sladkosti a svrbenie celého tela. Ej, a aká bývam nervózna! Dobre, to by som bola aj tak... S tým rozdielom, že by som popri tom v dobrej viere tlačila do seba čokoládu a na druhý deň nedokázala pozakrývať vyrážky na tvári... Troška odriekania mi neuškodí. Ehm, síce ani nepomôže... Ale tak, robím to pre seba! Som silná osobnosť a nie nejaký závislák! A ak to náhodou po Veľkej noci zle dopadne, nakoľko zásob mám dosť, na budúci rok sa zrieknem niečoho iného. Hneď mi napadá brokolica! Sója! Kel! To sa bude postiť, jedna radosť! Zrejme sa mi to nebude až tak rátať..., ale ako som už spomínala, ja nič nerátam!

    cokoladky

    Toto je len jeden z balíčkov, ktoré mám po skrinkách, v chladničke a v zásuvkách poodkladané. Bolo MDŽ, boli meniny a iné príležitosti, ako Ľubke z lásky podarovať čokoládu. Keď nastane ich čas, konec, tma! Rozmýšľam nad tým Raffaellom... To by som snáď... ;)

    Vaša pôstna maškrtnica Ľubka

  • Umyla som | 16. 3. 2014

    Jááj, nieže by to bolo podstatné, ale skutočne je to tak, že keď umyjete auto, začne pršať. Dobre, veď sledujem predpovede... Áno, malo sa počasie pohoršiť.. Ale až tak dramaticky som to nevidela. A to moje autíčko, pol roka neumývané, už potrebovalo adekvátnu starostlivosť. Boli na ňom nezmazateľné obrázky namaľované prstom môjho bambula do centimetrovej vrstvy špiny a pre umazané bočné okná som v ofrckaných zrkadlách už nič nevidela... Interiér s jesenným blatom bol samozrejmosťou. Omrvinky, fľak po rozliatom bublifuku, dokopané sedačky, nedojedené lepkavé cukríky, hrušky v rozklade... No, všetko tam bolo! Nemám to rada. Ale zimná sezóna to musela vydržať... V piatok to však už vyzeralo na jar. A slnko, ktoré ožarovalo tie zaschnuté frcky na oknách, vzniknuté mazaním holými prstami za účelom kreslenia, jasne dávalo na známosť, že auto už potrebuje očistu. Tak som ho dala... Veď... Vždy raz zaprší. Týmto sa nemôžem nechať až tak ovplyvniť...

    Tešila som sa z neho. Voňalo. Lesklo sa. Zvnútra aj zvonka. Premýšľala som nad nejakým tým stromčekom, že nech si tú vôňu udržím. Mala som veľké plány, zvažovala som, že sa do auta začnem prezúvať! Nech si to tam nezasviním! Tešila som sa skrátka, ako hrdo sa budem voziť na peknom, babskom, upratanom aute. Nuž, nevydalo.

    Najprv ma rozdráždil vetrisko. Ten mu ublížil celkom významne... Nasadám doň, keď v tom sa znenazdajky zodvihne taký hnusný vír a nafúka mi dovnútra všetok bordel z parkoviska! Moja vyleštená palubná doska bola behom pikosekundy zasypaná nejakými semenami! Zo stromov, pre upresnenie. Tak rýchlo som zabuchla dvere, až mi v nich zostali zachytené vlasy! Uf, viete si ma predstaviť... Slovník štvrtej cenovej... Ale bonus prišiel až v podobe víchrice (alebo čo nás to postihlo), ktorú sprevádzal dážď a poletujúce smeti z celého mesta....
    Tak díky. Nevadí. Pôjdem a kúpim si ten stromček. Ak náhoduo zatvorím oči (pri jazde), tak si budem predstavovať, že je tam čisto. :) A veď... Aj je! Budem to udržiavať. Nachystám papuče na prezúvanie. Ja som už raz taká.

    Pri tejto príležitosti mi napadlo ako prvé... Čo iné, ako Behind The Wheel... Našla som aj z Zürichu, ja som tam dole, čo tak najviac skáče! Tak nech sa páči! ;)

    Vaša vodička Ľubka

  • Chorobné nápady | 9. 3. 2014

    Tak ma zase skolil nejaký ten škôlkarsky vírus. No na umretie! Úplne ma dal dole! Dieťa celkom v pohode, no matka... Down! Nos vyštípaný, spotreba vreckoviek za víkend skoro rovnaká ako za bežný rok a o litroch čaju pretečených dole krkom ani nehovorím... Neznášam to. Keď nespíte, lebo nos odmieta prepúšťať vzduch a vysušené hrdlo do vás reže, bodá, až sa vám o tom sníva... Takže, prosím, ospravedlňte zachrípnuté víkendové vysielko, ktoré rozhodne nebudem považovať za reprezentatívne. A veď, možno som to ani nebola ja! Hlas sa isto na ten môj nepodobal... ;) V takýchto stavoch však dostávam šialené nápady. Ako napríklad samofarbenie vlasov! Prvé! Nemám s tým žiadne skúsenosti, ale sucho pred výplatou a fakt, že ma čaká fotenie, boli silnejšie než ja... Tak som to dala. Nechcite vedieť ani vidieť, ako to tu vyzeralo. Červenohnedé fľaky boli všade! Na oblečení, po celej mojej čistej kúpeľni, na vypínačoch, kachličkách... Neviem, ako je to možné, ale všade sa to obtrelo! Osobne som od toho mala zacápané celé predlaktia (od miesta, kde končili rukavice, až po ramená), krk, uši, čelo a čiarky mám aj na líci. Pat a Mat maľujú, prisahám! No, toto asi tak skoro nezopakujem... Ale čo! Skúsenosť mám, vychytala som slabé miesta a keď okolnosti inak nedovolia... Možno to na ďalšíkrát bude o dva fliačky menej... ;) Ahá, ozaj a výsledok... Chytilo to, je to v pohode. Dnes som to musela už aj zvečňovať cestou do rádia...

    vlasynove

    Pôvodný zámer síce nebol fotiť vlasy, skôr slniečko v tvári, ale... Sú tam? Sú. Tak je to použiteľné! :)

    Vaša schopná kaderníčka Ľubka

Predchádzajúce | 1  2  3  4  5  6  7  | Ďalšie