Coca Cola

Blog - Miša Mäsiarová

  • Pán Božský? | 19. 2. 2014

    ...je taký ten typ, čo ráno nenútene vstane o čosi skôr a urobí Vám praženicu, opraží hrianky a zeleje kávu. Taký ten typ, čo vám zdola kričí, že by bolo fajn, keby ste sa večer stretli v tej novej talianskej reštike, čo otvorili na rohu, zatiaľ čo zoškrabuje sneh z Vášho primrznutého auta. Taký ten typ, čo sa ráno na Vás usmeje. Len tak. Lebo je rád, že sa zobudil. Že sa zobudil pri Vás. Celá táto predstava však troskotala na dvoch skuto4nostiach. Fiktívnosť filmovej postavy je nenapadnuteľná. A tiež na tom, že ja vlastne nemám auto. Jedine, že by mi chcel prestriekať bicykel.. a mohol by sa volať Ginko. Ginko Billy O´Boa. Ten muž. Bicykel predsa nemusí mať meno.

    taký ten typ

     

     

  • #2o14... a úsmev na perách:) | 6. 1. 2014

    "Ak je človek nespokojný so svojim stavom, môže ho zmeniť dvoma spôsobmi. Buď zmení podmienky svojho života alebo svoj duševný postoj. Prvé nie je vždy možné, to druhé je však možné vždy." (Ralph Waldo Emerson)

    novyrok


    Prajem Vám, nech sú v ďalšom roku Vaše sny každým dňom reálnejšie, myseľ jasnejšia a srdce, nech tlčie pre tých správnych. Neúnavne a celkom nezištne. Prajem Vám veľa pokoja, po ktorom všetci tak túžime, zdravie o ktoré neustále tak usilovne dbáme, naučte sa žiť bez slovka "nie", usmievajte sa, plačte, veľa cestujte, búrajte limity, hovorte len pravdu!, tvorte najlepšiu časť seba samých!!!, a milujte pri každej príležitosti. Lebo jedného dňa príde ktosi, vďaka komu to celé pochopíte.

    #..zo srdca!pre krásu..slobodne..bez predsudkov..a s iskrou v oku:)
    novyrok2
    ..Vaša MichaEla.

  • Šťastnéé a veselééééé:) | 24. 12. 2013

    ...lebo láska a úsmev je tá cesta

  • Vianočný firemák ako oči;) | 20. 12. 2013

    Poznáte ten stav, tesne pred Vianocami.. všetci chcú zrazu všetko, veľmi rýchlo, veľmi striktne, samozrejme v čo najkratšom čase, nehovoriac o darčekoch, preplnených nákupných centrách, vyzváňajúcom telefóne, blikajúcej mailovej schránke... a vy máte zrazu pocit, že na Vás padne celý svet. A potom príde jeden celkom všedný deň v strede pracovného týždňa, v rámci ktorého sa veľmi nečakane a prekvapivo odohrá jeden z najväčších žúrov sezóny, ak nie roka. Nepatrím medzi veľkých žúrmanov, no musím uznať, tohtoročná vianočná párty Europy2 stála naozaj za to. A dokonca aj Afterparty. Kto nezažil, pochopí len veľmi ťažko...:) preto to radšej uzavriem s tým, že som spokojná a šťastná, že som sa v tomto roku stihla ešte kvalitne vyblázniť a s pokojným svedomím vítam prichádzajúce Vianočky, ktoré si hodlám užiť v takom pokoji, v akom mi to len moja šialená rodinka dovolí...:)

    ZOO feat.Mixxer

    vianočný žúr

    @Matulliani Krnčokovie @Billy Hollywood @Klabko @MichaEla @Roman Zámožný @kapustnička

  • EMMA 01/2014 | 9. 12. 2013

    Pár týždňov pred blížiacim sa Silvestrom, som si takto verejne zaspomínala na oslavy z príchodu Nového roka zpred pár rokov...:) Môj historicky prvý článok v printovej forme nájdete v aktuálnom vydaní magazínu EMMA! Enjoy!

     

    emma

  • *The Soul cannot live without Love* | 4. 12. 2013

    Hovorí sa, že v tých najemotívnejších životných situáciách, človeka/umelca napadnú tie najzvrátenejšie, alebo tie najúžasnejšie myšlienky.

     

    Pred pár dňami som však prišla na tretiu, celkom obyčajnú, alternatívu pochodu zvaného myslenie, či dedukcia. Krátko a výstižne, napadlo mi, aké by to bolo, keby sme si v okamihu všetci mohli žiť to, čo sme si kedysi ako malé deti vysnívali. Keby žiadna prekážka nebola neprekonateľná a žiadna láska nepochopená. Keby sme vedeli ako na to a to, čo pochopené byť nemá, ostalo by navždy súčasťou tajomna. Keby sme mohli utekať bez náznaku zbabelosti a keby sme mohli blúdiť, bez pocitu straty. Straty istôt. Straty komfortu. Straty sebaúcty, či sebalásky. Straty samých seba. Či sa oplatí veriť? Odpoveď je jasná v momente, ako sa pred nás postaví živý dôkaz pravej, nefalšovanej existencie splneného sna. Sna o láske. Sna o ľuďoch. Sna o svete. Nemyslieť je bonus. Milovať je základ. Veriť... je predsa také ľudské.

    P.S. Venované všetkým spriazneným dušiam na svete.

  • Milovaný Londýn... | 2. 12. 2013

    Veľmi by som chcela napísať niečo zrozumiteľné, niečo vďaka čomu by ste ma pochopili. Aspoň trochu pochopili, ako sa naozaj cítim a čo presne prežívam. Ako mi je, kto som a kam idem. Avšak, nenachádzam tie správne slová priatelia... snáď pochopená? Svetom? Možno na dobrej ceste k pochopeniu samej seba? Plná lásky? Sebalásky? K životu? K hudbe? K umeniu?

    Možno aj plná radosti. Radosti z Vás. Zo seba samej. Z darov, ktoré máme. Hah.. možno to znie trochu ako po jointe, ale verte mi, jediné čo v sebe mám sú endorfíny. Z čokolády. Z čokolády Willyho Wonku. Z Royal Academy a z ich neuveriteľne krásnej budovy. Z britského smradu a z vône Nera. Z toho, aké môžeme mať šťastie, keď sme naň pripravení. Stačí mu otvoriť náruč. To, ako si ma vážia cudzí ľudia, ako osobu a najmä ako ženu, mi však ukazuje, koľkých nesprávnych ľudí si slepo držím až príliš blízko pri tele. To nie je o tom, či sa páčim. Ide to o to, že som nadobudla pocit, že sa páčiť nedokážem. Ako človek. Ako žena. Toľké prispôsobovanie až napokon človek stráca svoju hodnotu. Stráca svoje špecifikum. Dnes už konečne viem, že to je hlúposť. A hoci je to pre mňa niečo nové, páči sa mi to:) Smutné že som preto musela vycestovať? Ani nie. Mám za sebou tie najkrajšie dni v živote. Moja vnútorná Ela plesá a teší sa zo samej seba:) A že si žije v bublinke? A nech. Keď je jej tam dobre. Jedna veľmi dobrá priateľka mi povedala, že mám veľmi silnú vieru. Zostala som na ňu mlčiac hľadieť asi desať minút. A fakt. Uverila som. Uverila som v silu vlastnej viery. Jasné, máme dobré, aj tie zlé dni. Ale teraz viem, že aj keď budem ten deň zlý, užijem si ho. Užijem si, že mi nie je najlepšie. Tak ako to len ja viem. Lebo to som ja. A keď mi bude dobre, bude o tom vedieť celý svet. Nech sa teší so mnou.

    Takže áno. Londýn sa mi páčil. A ja som sa páčila jemu:)

    Haštag Antiškatulkácia.

    Si krásna. Na Teba sa dívajú. Nie na tvoju kamošku. Chápeš, čo tým myslím?

    Láska k láske sadá.

     

    Vaša Ela <3

     

     

    london

     

    london@

  • Zistenia, ktoré ma nútili na Ibize písať. | 23. 10. 2013

    Zistila som, že keď chcem cestovať s radosťou, musím prestať utekať. Že keď ťa chcem počuť, stačí otvoriť balkón a zakričať do tmy. Že keď sa usmievam, vyzerám že som z Havaja a že keď plačem, nikdy ma nevidíš. Že balená voda tam stojí osem eur, vedľa filtrujú vodu z mora a že aj morská soľ je vlastne biznis.

    Že vyzerám, že som z Barcelony a že som tam nikdy nebola. Že nemám rada keď sa musím zakrývať len plachtou a že pri Rihanninom Take Care mi vždy napadne, ako nám mohlo byť. Že nikdy nevravím nikdy a že ten čašník vyzeral celkom ako Hamšík. Že viem byť opálená len chvíľu a že zatiaľ nie som celkom schopná predstaviť si ťa. S inou. Akokoľvek. Že občas hádžem rukou do vzduchu celkom zbytočne a že sa mi páči keď bláznim. Že za mnou neblázniš a že sa nechcem zblázniť. Že keď ležím na pláži hore bez, mám strach, že mi zhoria bradavky. Že milujem tieň a tiež nechápem, prečo mám večne studené nohy. Že chcem, aby si mi nakreslil slnko na chrbát a konečne uveril. Že ma štve, že všetko to jedlo na sklonku dňa vyhadzujú že a tiež nechápem podstatu tvorby Dity von Tess. Že viem po španielsky len jednu vetu. Že som dieťa kvetov vlniace sa v rytme 21. storočia a že neviem, či unesiem váhu sveta. Že ťa už nepotrebujem. A že to nieje také ťažké. A že tá diera v srdci vlastne ani nie je diera. Len taká dierka. Dieročka. Asi.

    mish

    mish2

     

  • ZACHRÁŇ MA <3 | 6. 3. 2013

    A je to tu lásky! Nový Bacilov singel, v ktorom môžete počuť spievať moju maličkosť! Užívajte..♥

  • I <3 Bruno M. | 25. 2. 2013

    V rámci I LOVE THE MUSIC pre tento týždeň vyberám nového Bruna Marsa, nešťastného to pána, ktorý si veľmi neskoro uvedomil, ako málo "obskakoval" svoju drahú... Nuž a dnes ju už "obsakakuje" iný.. Babenka tancuje s čerstvými kvetmi vo váze, típek hlavu v smútku sám so svojím egom.. REAL?:)

  • "...It takes me all the way.." | 24. 2. 2013

    Stála opretá o kuchynskú linku, v rukách čosi, čoho konzistenciu sa asi nikdy nedozvie a zanovito hľadela, ako sa ľad roztápajúc kĺže po jeho prstoch. Vzrušilo ju to. Skláňajúc hlavu k ďalšiemu sústu, uvedomujúc si čo sa s ňou deje, prešla do ďalšej miestnosti...

    Túžila tomu uniknúť, uniknúť sama pred sebou... no túžba nechať sa chytiť pantajúc si vzájomne zmysli, všetky dôležité aj menej dôležité orgány, cítiť spaľujúcu vôňu sálajúcu z jediného dotyku, mrazivú sústredenosť a presnosť každého jedného nádychu... niečo na jeho pohybe, nútilo ju neodvrátiť zrak ani pod hrozbou vyhnanstva. Nepatrne trasúc sa, sadla si opodiaľ a plytko dýchala. Pristúpil. Jeden pohľad. Jeden upokojujúci pohľad by všetko uviedol na pravú mieru. Možno by ich zachránil. Možno len ju. Pohľad ktorý si v zlomku sekundy vymenili však nepatril medzi tie predvídavé. Akoby s bolesťou spôsobenou tupím predmetom bodajúc ho do každého milimetra tela, pomaly a celkom sústredene, pritiahol si ju rukou, vnímajúc jej mĺkvy ston. Chcel ju. Tu a teraz. Možno ten neidentifikovateľný pokoj ktorým dýchala jej pokožka, alebo dievčensky tlmená vášeň žiariaca z jej očí, možno len jej strach tvrdo bijúc sa s neovládateľnou, tak divokou túžbou.. Bol to však on, ktorý túžil. To on potreboval zachrániť. Nádych. Výdych. Nádych. Všetko stíchlo. Cítiť vanilku...

    "..I want you to stay."

    Ela.

  • CLARITY<3 | 18. 2. 2013

    V rámci I LOVE THE MUSIC pre tento týždeň vyberám veľký to "predletný nákladík"... ENJOY BABIES!

     

Predchádzajúce | 1  2  3  4  5  6  7  8  9  10  | Ďalšie