Tragická udalosť v Spišskej Starej Vsi šokovala komunitu a odhalila nové hrozby, ktoré prenikajú do životov mladých ľudí. Malé mestečko s 2000 obyvateľmi sa zrazu ocitlo v centre diskusie o radikalizácii, násilí na školách a spoločenskej frustrácii.

Psychológ Marek Madro sa spolu s odborníkmi IPčka podieľal na poskytovaní podpory pre školu miestnych obyvateľov, ktorí museli čeliť bezprecedentnej situácii.

Ticho, hmla a strach

„Keď som prichádzal na miesto, kde sa táto tragická udalosť stala, stmievalo sa a všade bolo obrovské ticho. Všetci boli zatvorení vo svojich domoch a padala hmla. Bol to až symbolický obraz toho, že sa tu stalo niečo strašné, čo tí ľudia nevedia ani pomenovať,“ opisuje atmosféru Marek Madro.

Šok z incidentu bol taký veľký, že ľudia prestali chodiť von, zamykali sa a obávali sa o svoj vlastný život. Obzvlášť rodiny priamo zasiahnutých osôb sa ocitli v paralyzujúcom strachu. Po niekoľkých dňoch kontaktovali odborníkov s otázkami, či je bezpečné vrátiť sa domov a či sa môžu cítiť v bezpečí

Marek Madro opísal atmosféru, ktorá na mieste panovala

„Viacero ľudí používalo rôzne metafory na to, aby popísali ten stav. A jedna z nich sa mi veľmi páčila. Tá metafora padla na pohrebe jednej z obetí. Tak skúsim cez ňu prerozprávať, čo sa tam vlastne dialo, keď sme tam prišli. Spišská Stará Ves je uzavretá komunita Zamaguria. Čiže úplne maličké mestečko – 2000 ľudí. Celá tá oblasť má asi 5000 ľudí, ktorí sú rodinne poprepájaní a medzi sebou sa poznajú. Keď som tam prichádzal, stmievalo sa a úplne ma prekvapilo to obrovské ticho,“ začal Marek svoje rozprávanie.

Zaspomínal si aj na to, ako boli všetci pozatváraní vo svojich domovoch, zatiaľ čo na Zamagurie padala hmla. „Je to veľmi dobrá metafora. Zároveň mi to prišlo ako veľmi dobrý obraz toho, že sa tu udialo niečo strašné – niečo, čo ľudia nevedeli uchopiť a nedokázali to ani pomenovať,“ pokračuje ďalej.

Strach o vlastný život aj po pár dňoch od tragédie

Zdôraznil, že mnohí obyvatelia pociťovali a možno aj do dnešného dňa pociťujú obrovský strach o vlastný život. „Ten skutok narušil život pokojnej komunity. Ľudia sa doma začali zamykať, nikam nechodili,“ hovorí a dáva do pozornosti, že sa to týkalo najmä rodín, ktorých sa tragická udalosť dotýkala priamo. Marek Madro hovorí, že po niekoľkých dňoch od tragickej udalosti, volali obyvatelia psychológom, či sú v bezpečí. Marek hovorí, že v tejto situácii pomohlo aj ministerstvo školstva, ktoré koordinovalo pomoc pre školu a pre ľudí, ktorí boli udalosťou zasiahnutí.

Zároveň však vyšlo na povrch, koľko vecí systémovo nefungovalo. „Samozrejme, ľudia, ktorí to sledovali, začali hľadať odpovede na to, čo sa to vôbec udialo a prečo sa to muselo stať. Naša úloha však bola upokojiť ľudí, upokojiť situáciu, aby čo najskôr mohli začať smútiť a mohli prejsť do ďalšej fázy, čo je fáza spracovania udalosti a možno v tom ideálnom svete integrovať udalosť do svojho vlastného života, aby mohli ísť ďalej,“ objasňuje úlohu psychológov na mieste tragédie.

Marek Madro priblížil, že na mieste boli približne týždeň. „Moje kolegyne, ktoré sú z toho regiónu, z pobočky v prešovskom kraji, tam ešte stále každý deň dochádzajú. Podľa mňa to bude ešte dlho trvať, pretože budú pracovať s obeťami a ich rodinami. Na mieste boli dve zavraždené ženy – Alenka, spolužiačka a zástupkyňa. Navyše, tam bolo ešte jedno dievča, Barborka, ktorá bola vážne zranená,“ hovorí.

Tiež priblížil, aké zmeny sa v škole po masakry udiali. „Priestory, v ktorých sa to udialo, sa fyzicky prerobili. Stalo s atak preto, aby sa netraumatizovali študenti a spolužiaci, ktorí to celé videli,“ vysvetlil.

Radikalizácia medzi mladými: Ako to vzniklo a ako to riešiť?

Tento prípad odhalil znepokojivý trend radikalizácie medzi mladými ľuďmi. „Mladí ľudia sa cítia frustrovaní, nemajú oporu v systéme a hľadajú odpovede na svoje otázky na nesprávnych miestach,“ varuje psychológ. Šírenie radikálnych myšlienok podporuje aj online priestor, kde sa extrémistické názory stretávajú s náchylnou mládežou, ktorá hľadá identitu a prijatie. „Ak si myslíme, že násilie na školách sa nás netýka, mýlime sa. Musíme prestať ignorovať varovné signály,“ dodáva Madro.

Podľa odborníkov je riešením budovanie dôvery a bezpečného prostredia v školách, kde deti a mladí ľudia môžu vyjadriť bez strachu z odsúdenia. „Potrebujeme školy, v ktorých sa riešia problémy, kde sa mladí cítia vypočutí a kde sa s nimi pracuje preventívne,“ tvrdí Madro.

Dôležitým krokom je aj zodpovedná práca rodičov a učiteľov, ktorí by mali rozpoznávať red flagy u mladých a ponúkať im podporu a alternatívy. „Participácia a podpora sú kľúčom k bezpečným školám, kde mladí nemajú potrebu uchyľovať sa k extrémizmu,“ uzatvára psychológ.