5. apríla 2018

Tri myšlienky, ktoré ti potvrdí každý, kto cestuje po svete

Autorom textu je bloger a cestovateľ Milan Bez Mapy

Na svete sú dva typy ľudí, tí čo cestujú a tí čo necestujú. Dnes cestovanie stojí naozaj oveľa menej ako v minulosti, čo otvára hranice všetkým. Máme rôzne nízko nákladové letecké spoločnosti, hostely a sumu za cestovanie vieme stiahnuť naozaj na minimum.

TIP: Tu vždy pozerám aktuálne akciové letenky do celého sveta.

Čo však ale nastáva potom, keď už cestuješ? Minule som sa tak zamýšľal, čo mi tie roky cestovania vlastne dali. Prišiel som na tieto tri myšlienky:

Strach robí nepriateľov z ľudí, ktorí by inak mohli byť priatelia

Ide o citát, ktorý som našiel niekde na internete a veľmi sa s ním stotožňujem. V niektorých krajinách sú miestni obyvatelia veľmi priateľskí (Thajsko, Mexiko…) v iných trošku chladní, no stále ústretoví (Holandsko, Švédsko).

Čo však ale potvrdzujem je, že veľa ľudí sa bojí neznámeho a prichádza tak o potenciálnych kamarátov na celý život. Čo tým chcem povedať? Veľakrát sa mi stalo, hlavne v USA, že ma hocikto oslovil len preto, aby mi pochválil tričko či kraťasy. To sa mi nikde inde vo svete nestalo. Nemyslíš, že to je dobrý začiatok?

TIP: Prečítaj si, ako ma život v USA naučil nezhasínať svetlo a vyhadzovať jedlo.

Slovensko nie je pupok sveta, no je krásne

Tí, ktorí necestujú si často myslia, že Slovensko je pupok sveta. Nemajú čas cestovať, lebo sú príliš zaneprázdnení svojimi životmi. Nemajú čas lebo musia prerobiť kúpeľňu, zaplatiť poistku za auto a podobne. Ja na Slovensku tiež riešim milión vecí, ktoré musím vybaviť, podpísať a nič nestíham.

Potom ale odletím na tropický ostrov a život akoby sa zastavil – všetky problémy sa zdajú tak malé a vzdialené, že si uvedomujem, že svet sa nekončí za hranicami krajiny.

Na Slovensku sa nemáme zle

A v neposlednom rade, tí čo cestujú potvrdia, že na Slovensku sa žije dobre. V porovnaní zo západnými krajinami platíme nižšie dane, máme potraviny z celého sveta a dá sa zohnať všetko.

Keď ideme vlakom na návštevu rodiny, nevidíme z okna krabicové domy s deťmi na zaprášenej zemi, čo je úplne normálny pohľad v Juhovýchodnej Ázii. Ja som si prvýkrát uvedomil, ako je na Slovensku dobre, keď som sa vrátil z mojej cesty po Ukrajine.

Samozrejme, že aj my máme muchy, no nie celý roj.

Ďalší článok od Milana – cestovateľa bez mapy nájdete na webe instagrame či facebooku.

Prečítajte si tiež: