V podcaste Socky to tentokrát nebola len klasická feel-good epizóda. Eva Burešová, speváčka, herečka a mama, odhalila jedno z najtemnejších období svojho života – detstvo poznačené šikanou. A nie hocijakou. „Bola to moja učiteľka, ktorá šikanu začala,“ priznáva s tým, že tá istá žena ju o roky neskôr objala a so smiechom povedala: „Evička, ja som vedela, že z teba raz niečo bude.“

Bola som tmavá, kučeravá a iná – to stačilo

Už ako malé dievča bola v triede „exotom“. Milovala spev, pochádzala z muzikantskej rodiny a vyzerala inak ako ostatné deti. „Bola som tmavá, mala som kučeravé vlasy… a to, že som sa rada predvádzala, mi veľmi nepridalo,“ priznala. Práve vtedy sa začal kolotoč posmeškov, izolácie a ponižovania. Šokujúce však je, že za väčšinu z toho neboli zodpovedné deti – ale dospelá osoba, ktorá mala byť autoritou.

„Keď sme preberali tému rasizmu, učiteľka na mne vysvetľovala, čo to je,“ hovorí Eva. Šikana sa stupňovala, až napokon musela byť presunutá do inej triedy. „Žiaci z tej starej dostali pokyn, aby sa so mnou nebavili,“ dodala.

Namiesto podpory počúvala len, že „to asi nie je pravda“ alebo „si to celé vymýšľaš“. A čo je ešte horšie – Eva tomu začala veriť. „Uverila som dospelým, že si to vymýšľam. Že sa to vlastne ani nedeje,“ priznala v podcaste. Spätné uznanie, ktoré prišlo po rokoch, už bolo len trpkým dôkazom, ako hlboko môže zlyhať systém, ktorý má deti chrániť.

Dnes sa Eva aktívne venuje osvete. Chodí na psychiatrické oddelenia, rozpráva sa s deťmi a prináša im presne to, čo jej samej chýbalo – dospelácku oporu. „Tie liečebne vyzerajú ako pasťáky,“ hovorí otvorene. „A sú tam deti, ktoré sa pokúsili o samovraždu. Deväťročné,“ priblížila hroznú realitu. Príbeh 12-ročného dievčatka, ktoré sa jej prišlo opýtať, či má vôbec zmysel žiť, ju dodnes mrazí. „V tej chvíli som sama prežívala syndróm vyhorenia. Nevedela som, čo jej mám povedať,“ priznala sa.

Aká je šikana dnes?

Podľa Evy je dnešná šikana úplne iná – anonymná a digitálna. „Možno ťa šikanuje jeden človek, ale na Instagrame to vyzerá, že ich je pätnásť,“ hovorí. Po pandémii podľa nej chýba socializácia a medziľudský kontakt. „Ľudia nevedia, ako narábať s emóciami. Namiesto toho, aby zlomili ceruzku, niekoho šikanujú. Alebo zabijú,“ hovorí s obavou Eva.

Eva našla oporu v svojej mame, ktorá jej od malička pomáhala. Viedla ju k tomu, aby sa zastala slabších. A hoci sama si prešla ťažkým obdobím, dnes tvrdí, že to berie ako dar. V podcaste Socky priznala, že jej pomáha aj terapia, rôzne mobilné aplikácie na duševné zdravie a predovšetkým – jej deti. „Keď som ich nemala, cítila som sa, že už ani neexistujem. Sú moje jediné kotvy,“ hovorí. Vypočuj si celú epizódu, v ktorej sa dozvieš:

• Čo radí učiteľom
• Prečo by učitelia mali pravidelne kontrolovať záchody
• Ako vyzerá šikana, keď ťa všetci ignorujú a nikto sa s tebou nesmie zhovárať