V najnovšej epizóde podcastu Bekimovo horúce kreslo sa rozhovoril herec Juraj Hrčka, ktorý otvorene hovorí o tom, čo obnáša život pred kamerou aj na javisku. Hoci ho mnohí poznajú ako vozíčkara zo seriálu Ordinácia v ružovej záhrade, Hrčka v rozhovore vysvetľuje, že herectvo je omnoho viac ako len rola. Je to neustály boj so stresom, s čakaním, s pochybnosťami a niekedy aj so samým sebou.

„Nie je to sranda hrať niekoho na vozíku,“ priznal. Práve táto rola mu zmenila pohľad na herectvo a viedla ho k autentickému zobrazeniu postavy, ktoré často komentovali aj sami vozičkári. „Najviac ma pobavilo, keď mi jeden povedal, že to hrám strašne zle,“ dodal so smiechom.

S Bekimom preberali aj hranie v divadle, ktoré Juraj opisuje ako „posilňovňu pre ducha“. Podľa neho sa divadlo vracia do módy, podobne ako vinyly. „Platne sa vrátili a divadlo zažíva renesanciu,“ tvrdí. Herectvo ale podľa neho nie je len sláva. Je to aj holenie hlavy pre nejakú rolu, nekonečné čakanie na pľaci, stres z nepripravených kolegov a pocit, že aj po rokoch nevieš, či to robíš dobre. „Filmovačky sú iba o čakaní. Kým príde rad na tvoju scénu, už si prečakaný,“ hovorí s úsmevom.

V podcaste rozoberá aj tému nehercov v televízii. „Berú honor ľuďom, ktorí tomu venovali 10-15 rokov. Ale čo chcú ľudia pozerať, to majú. Herectvo je subjektívne,“ vysvetľuje. Zároveň prezradil, ako sa učí texty pomocou vizuálnej pamäte a prečo bol jeho snom Hamlet. „Na javisku je krásne, že reakciu vidíš hneď. Tam to neoklameš,“ dodáva.