Moderné rodičovstvo čelí výzvam, aké tu ešte neboli. Psychológ Aleš Bednařík v podcaste Počúvam sa upozorňuje: Pustiť svoje dieťa na sociálne siete bez dozoru, je ako pustiť ho samého do kasína alebo s kľúčmi od auta.

Upozorňuje, že toto, možno na prvý pohľad nevinné správanie, môže mať neskutočne rizikové dôsledky. Čo všetko hrozí našim tínedžerom a kde robia rodičia najväčšie chyby? Mýlite sa, ak si myslíte, že vaše dieťa je doma v bezpečí.

Za zavretými dverami detskej izby sú s nimi – cez mobil – virtuálne skupiny, šikanisti, extrémisti, toxická maskulinita, ale aj cudzí dospelí, ktorých by ste naživo nikdy nepustili ani len cez plot. Stačí pár klikov a váš tínedžer môže byť terčom kyberšikany, posmeškov, manipulácie a obrovského tlaku na výzor či výkon.

Jedna pochvala nestačí – ako budovať sebavedomie mladých?

Podľa psychológa Aleša Bednaříka nestačí dieťaťu každý deň opakovať, aké je šikovné alebo pekné. Najnovšie výskumy ukazujú, že „chváliť“ nie je cesta. Kľúčom je naučiť dieťa precítiť vlastnú hodnotu zvnútra: Pýtať sa, ako sa v skutočnosti cíti, čo prežíva, čo mu urobilo radosť či spôsobilo obavy. Len tak si vybuduje zdravé sebavedomie, ktoré ho ochráni pred tlakom sociálnych sietí a názorov okolia.

Tínedžeri, ktorí zažívajú online šikanu alebo prežívajú extrémnu hanbu, často nedokážu o svojich pocitoch hovoriť – niekedy ich nevedia pomenovať ani sami pred sebou. Rodičia by si preto mali všímať zmeny ako uzavretosť, podráždenosť, náhle výbuchy hnevu alebo, naopak, nápadné ticho. „Najdeštruktívnejší pocit je hanba – a to je niečo, čo často pred nami deti maskujú,“ vysvetľuje.

Sociálne siete sú ako návyková droga – rodičia musia nastaviť jasné hranice

Bednařík prirovnáva nekontrolovaný prístup k smartfónom k podaniu drogy alebo zbrane. Dôkazom je nielen nárast závislostí, ale aj vystavenie detí obsahu a ľuďom, ktorých identitu a úmysly nemáme šancu odhaliť. Kde je teda hranica? Psychológ odporúča, aby rodičia jasne dohodli pravidlá, učili deti k offline aktivitám, spoločne trávili čas a boli najmä dôslední, a to aj za cenu, že sa rodič stane „nepriateľom číslo jeden“.

Zmyslom nie je vytvoriť bezchybný svet, ale byť rodičom, ktorý je dostupný, keď príde kríza či smútok. „Našou úlohou nie je dieťa ochrániť pred všetkým, ale byť tu preň, keď sa mu deje niečo ťažké,“ uzatvára Bednařík.