Keď niekto povie „oddýchnuť si“, väčšina si predstaví chatu, more alebo aspoň víkend bez práce. Oli Džupinková, známa moderátorka a autorka knižných projektov, sa však rozhodla pre radikálnejší krok – dala výpoveď a odišla bez plánu do Kataru.

V novej epizóde podcastu SOCKY s Leou Daniš rozpráva o sabatikale, ktorý jej zmenil život, psychiku aj vzťahy. A najmä – naučil ju, že nie všetko musí mať cieľ.

Sabatikal nie je útek, je to aktívne rozhodnutie. V prípade Oli sa však začalo veľmi ticho – únavou, ktorá neustupovala. „Nedokázala som vstať z postele. Komfort je najväčší nepriateľ,“ hovorí otvorene. K tomu sa pridali aj osobné dôvody – zdravotné problémy v rodine a pandémia. V tomto období v nej dozrieval pocit, že potrebuje „ísť preč“. Bez cieľa, bez mapy, ale s veľmi jasnou vnútornou potrebou.

Kým niekto odíde na chalupu, Oli išla do Dohy. Neskôr precestovala aj Austráliu a Filipíny. Miest, kde si mohla zresetovať hlavu, bolo viac. No práve Katar bol ten bod, kde sa „odpojila od systému“. „Nemala som plán, ale veľmi som to potrebovala. Nemala som pocit, že na mňa niekto tlačí. Nikam som sa neponáhľala,“ opisuje s pokojom v hlase. A to je presne tá sloboda, ktorú predtým nemala.

Neplatený sabatikal? Aj to je cesta

Oli otvorene priznáva, že ju inšpirovala kamarátka z Londýna, ktorá si vzala platený sabatikal. „Ja som mala neplatený sabatikal. Ale už aj na Slovensku to niektoré firmy ponúkajú,“ vysvetľuje. Dôležitá bola otvorená komunikácia so šéfom – a odvaha. Hoci nebola oficiálne vyhorená, cítila, že zmena prostredia je nevyhnutná.

Pri takýchto rozhodnutiach veľa záleží od reakcií okolia. Oli si však nemohla priať lepšiu podporu. „To, že ma kamaráti podporovali, bola moja hybná sila, aby som šla na sabatikal. Rodičia to tiež museli pochopiť – a pochopili,“ hovorí. V sabatikale človek nemusí utekať pred svetom – stačí, že sa na chvíľu stiahne, aby ho znova vedel vnímať.

Oli v podcaste nehovorí o žiadnom veľkom objave, ktorý počas sabatikalu zažila – práve naopak. Hovorí o malých, silných momentoch, ktoré jej pripomenuli, že nemusí neustále podávať výkon. „Páči sa mi sloboda – predtým som mala veľkú zodpovednosť,“ sumarizuje.