Mal prestížnu kariéru, uznanie aj peniaze. No keď sa ráno zobudil, cítil len únavu, prázdno a nechuť. Kamil Aujeský, známy aj ako moderátor podcastu Žijeme sci-fi, otvorene v podcaste SOCKY s Leou Daniš hovorí o vyhorení, odchode z marketingu, tlaku na výkon a ceste k uzdraveniu.

Kamil Aujeský pracoval 15 rokov na najvyšších priečkach marketingu. Klikal prvé facebookové kampane, viedol veľké tímy a zarábal slušné peniaze. Navonok pôsobil ako úspešný muž, no vnútorne pomaly vyhasínal. Denne absolvoval 70 telefonátov a 5 až 7 stretnutí. Fungoval na autopilota – až kým nezastavil.

Covid ako budíček

Zlomovým momentom bola pandémia. „Som rád, že prišiel covid – konečne som sa zamyslel nad tým, čo robím a prečo to robím. Zistil som, že chcem skončiť s marketingom,“ priznal sa. Uvedomil si, že dlhodobo fungoval len v záujme výkonu. „Prečo mám niekomu zarábať peniaze a mať z toho len stres, zatiaľ čo oni majú len benefity?,“ pýta sa.

Po odchode z brandže si doprial rok voľna. Zistil však, že ničnerobenie nie je odpoveďou. „Nudil som sa, tak som začal robiť v jednom startupe,“ hovorí. Hoci si konečne mohol oddýchnuť, chýbal mu pocit užitočnosti.

„Keď má človek možnosť nerobiť nič, uvedomí si, že to vlastne nechce. Ja som si uvedomil: „Kokos, ja nechcem nič nerobiť“,“ priznáva dnes. Naučil sa, že práca musí mať zmysel – ale nie za každú cenu.

Tlak a ilúzia marketingového sveta

„Keď sa v marketingu darí, firmy chcú ešte viac. Keď sa nedarí, tlak je ešte väčší. Takže je to neustály tlak,“ vysvetľuje, ako to chodí. Kamil tiež opisuje neustálu honbu za výkonom a perfekcionizmom. Aj preto dnes radí ľuďom, aby si nastavili hranice a nebrali každú príležitosť. „Často to vyzerá lákavo, ale môže toho byť príliš,“ vysvetľuje.

Hoci sa často stretáva s dehonestovaním tvorcov obsahu, hovorí jasne: „Influencerstvo je mega náročné. Ľudia tým často opovrhujú.“ Priznáva, že aj on sa musel naučiť prijať neistotu v tejto oblasti: „Nikto ti nikdy negarantuje, ktorý obsah „vystrelí“. A keď ti nejaký pseudo-guru poradí niečo, čo tebe nefunguje, hneď máš pocit, že si horší človek – pritom to tak nie je,“ hovorí.

Terapia ako nový štart

Kamil sa otvorene hlási k tomu, že chodí na terapiu každé dva týždne. „S koučom si musíš sadnúť aspoň 3 – 4 razy, aby si zistil, či si rozumiete. Veľa ľudí to vzdá už po prvom stretnutí,“ hovorí presvedčene. Aj on si najskôr myslel, že mu terapeutka nesadla – no neskôr pochopil, že práve v tom spočíval posun.

Kamil sa už nehrá hru na to, „kto viac dokáže“. Naučil sa brzdiť: „Uvedomil som si, že ak chce človek robiť viac, musí spomaliť.“ Dnes si váži každú chvíľu, viac počúva svoje telo a myslí na budúcnosť. „Mám rád poctivú robotu – ale už nie za cenu vlastného zdravia,“ povedal na záver.