Herec Vladko Plevčík sa v podcaste Bekimovo horúce kreslo opísal ako vyvrieskaný, unavený, ale šťastný muž, ktorému po sezóne ostáva hlas len tak-tak. No napriek únave hovorí o herectve s obrovskou vášňou a rešpektom – najmä ak príde reč na film Duchoň, v ktorom stvárnil postavu Karola Duchoňa.

„Chceme ľuďom odovzdať film so všetkou úctou voči legende,“ hovorí a netají sa tým, že tento projekt mu dal zabrať fyzicky aj psychicky.

Herectvo vníma ako službu a nie ako nástroj sebaprezentácie. „Veľmi nerád zneužívam slovo umenie a herec,“ vraví. Nenecháva si pre seba ani svoj názor na novodobý fenomén obsadzovania influencerov do filmových projektov.

V jeho očiach je divadlo miestom, kde divákom „navaríš každý večer inú polievku na mieru“ a kde „divadlo dovoľuje ísť do absolútneho citu“. Film zas ponúka priestor na detail, na jemnosť, ale aj na faux pas – napríklad močenie počas živého vystúpenia, ktoré síce pôsobí ako vtipná príhoda, no pre neho to bola čistá panika.

S folklórom vyrastal

Folklóru sa už nevenuje, aj keď v ňom vyrastal. Dnes si viac cení pokoj, oddych a striktný režim, ktorý si sám nastavuje, aby mohol byť pripravený. „Keď nie si pripravený, tak to nie je profesionálne,“ tvrdí. A aj keď o sebe tvrdí, že možno nie je najpríjemnejší človek na svete, stále ho herectvo strašne baví. Počas rozhovoru sa nevyhýba ani úvahám o svojich slabostiach: „Niekedy si myslím, že som zlý,“ povedal otvorene.

Vladko miluje oceán a rád počúva blízkych. Jeho najobľúbenejším filmom je Forrest Gump a o komédiách si myslí, že sú to vážne veci. V budúcnosti by sa rád vyhol remakeom a postavám, ktoré už boli stvárnené, pretože túži po originálnych výzvach, ktoré ho prenesú do sveta emócií a autenticity. Aj keď tvrdí, že si to všetko uvedomí až neskôr, už dnes je za všetko vďačný. „Toto prišlo ako blesk z neba,“ dodal.