Jeho videá z opusteného domu v Poľsku sa stali virálnymi a na Instagrame a TikToku sledujú desiatky tisíc ľudí jeho autentický pohľad na život. Umelec, maliar a tvorca Peter Hlad (známy aj ako Pure Aspirin) hovorí otvorene o psychickom zdraví, dobrovoľnom bezdomovectve, aj o tom, prečo diskomfort vníma ako cestu k vnútornému pokoju.

Peter sa pôvodne do Poľska dostal cez program Erasmus. Namiesto internátu či prenajatého bytu si však zvolil úplne inú cestu – život v opustenej budove, ktorú neskôr na sociálnych sieťach preslávil ako Vila Marina.

„Už predtým som žil na ulici v Prahe, v poľovníckom posede s čiernou plesňou,“ spomína. „Keď som prežil zimu v mínus šiestich, povedal som si, že leto už bude brnkačka,“ prezradil Becce v úprimnom rozhovore.

Podľa Petra nešlo o klasický squat: „Nechcem uraziť ľudí, ktorí naozaj nemajú kam ísť. Ja mám rodinu a stabilný domov. Pre mňa to bolo skôr o tom, že som si potreboval vybudovať domov aj v sebe,“ priznáva.

Psychické zdravie a sila diskomfortu

Rozhodnutie žiť v extrémnych podmienkach bolo pre Petra symbolické. „Vila Marina bola metafora. V dobe, keď som riešil psychické problémy, budoval som domov v sebe. A ten diskomfort ma učil pokore, skromnosti a tomu, aby som si vážil život,“ hovorí.

Napriek ťažkým podmienkam si zachovával humor. Spomína napríklad na prvú „sprchu“ – päťlitrové fľaše vody na seba vylial priamo v parku. „Samozrejme, že som si dorezal nohu o sklo a prechádzali ľudia… bola to úplná komédia,“ dodáva s úsmevom.

Ako jeho dobrovoľné bezdomovectvo prijala rodina? „Moja mama má kvôli mne veľa šedivých vlasov, ale rešpektujú ma. Vždy vedeli, že nie som zlý človek. Mal som dohodu, že sa ozvem, keď budem mať internet, aby vedeli, že som v poriadku,“ hovorí.

Na ulicu ho priviedli psychické problémy. Najťažšie je, priznať si, že mám problém, povedal

Podľa neho je dôležité neviazať sa na materiálne veci: „Ľudia si myslia, že všetko je večné, ale nič nie je. Budoval som si domov, ale vedel som, že ho raz musím opustiť. A to opustenie bolo krásne,“ povedal.

Peter otvorene hovorí aj o psychických problémoch, ktoré ho k životu na ulici priviedli. „Pomohol mi psychiatrický stacionár. Najťažšie bolo priznať si, že mám problém. Nemá zmysel porovnávať sa s inými – treba sledovať svoje telo, svoje signály, a nebáť sa vyhľadať odbornú pomoc,“ zdôrazňuje.

Na sociálnych sieťach sa snaží tému psychického zdravia destigmatizovať. „Keď máš zlomenú nohu, tiež nepovieš, že to prejde. Tak prečo to robíme s hlavou?“ pýta sa. Peter však ďalej priznáva, že si veľké plány nerobí. „Snažím sa tvoriť, cestovať stopom. Nejde o peniaze ani o slávu, ide o samotnú činnosť. Chcem posúvať umenie ďalej,“ vysvetľuje. Becce prezradil aj jeho motto, ktoré znie jasne: „Domov si treba vytvárať v sebe samom. Lebo potom môžeš byť doma kdekoľvek.“