Tentokrát si do Bekimovho horúceho kresla sadla žena, ktorá trávi viac času vo vzduchu než na zemi – pilotka Sandra Sandtnerová otvorene prezradila, ako sa z letušky vypracovala na kapitánku kokpitu, čo všetko sa deje, keď sú lietadlá príliš blízko za sebou a aký je recept na najlepšiu spoluprácu medzi mladými a skúsenými pilotmi.

„Najlepší kokpit je kombinácia týchto dvoch. Ten mladý je nadupaný vedomosťami a ten starý skúsenosťami,“ hovorí Sandra, ktorá tvrdí, že pri lietaní niet miesta pre polovičné nasadenie: „V tej práci, či na zemi, či počas letu, pristátia, či v cruise hladine, ideme na 110 %. To je najväčší omyl, že je to romantika. Je to práca, ktorá vyžaduje totálne sústredenie,“ vysvetľuje.

Pilotka zároveň otvorene hovorí o tom, že aj keď turbulencie vedia pasažierov vystrašiť, pre posádku ide o rutinu. „Turbulencie sa vôbec netreba báť. Predstav si, že si ako bábätko v kolíske a tak s tebou prijímane trasie,“ vysvetľuje s úsmevom. Podľa nej by sa cestujúci nemali báť ani bezpečnosti lietania: „Paradoxne tie ceny išli dole a bezpečnosť stále hore. Čím viac ľudia lietajú, tým viac si aerolinky môžu dovoliť kupovať nové lietadlá,“ prezradila.

V rozhovore priblížila aj momenty, ktoré bežný cestujúci nikdy nezažije. „Tie lietadlá sú tak za sebou nahustené, že niekedy jedno nestihne opustiť dráhu a potom to za ním nemôže pristáť,“ opisuje realitu, ktorú zvonku nevidíme. S úsmevom však dodáva, že na to, aby sa stal skutočný prúser, by muselo zlyhať príliš veľa faktorov naraz.

Sandra sa netají tým, že z čias letušky má k palubnému personálu stále špeciálny vzťah: „Tým, že som bola letuška, mám špeciálny cit a vzťah so stevardmi,“ hovorí. A hoci si posádka občas musí poradiť aj s neposlušnými pasažiermi, jej srdcovkou zostáva elegancia v lietadle. „Mne sa páči taká elegancia v tom lietadle. Aj keď je to práca pod obrovským tlakom, stále má svoje čaro,“ dodáva.