V novej epizóde podcastu SOCKY s Leou Daniš prehovorila speváčka Martina Schindlerová o jednej z najťažších kapitol svojho života – o vzťahu, ktorý bol postavený na krivde, izolácii a bolesti. A o ceste späť – k sebe, k dôvere a láske.

„Nevedela som si predstaviť, že ešte niekedy budem v milujúcom vzťahu,“ priznala sa Martina Schindlerová. Keď však dnes hovorí o minulosti, neskrýva nič. Ani hanbu, ani strach, ani záchranársky syndróm, ktorý ju v toxickom vzťahu držal dlhšie, než by chcela. „Bola som dosť izolovaná. Hanbíš sa, dúfaš… ego ti vymyslí milión nefunkčných procesov,“ povedala úprimne.

Dodáva, že ani jedna facka nie je v poriadku – no aj tak trvá často veľmi dlho, kým žena odíde. Dôvodov, pre ktoré nedokáže odísť, môže byť viac: nízke sebavedomie, strach z toho, čo príde, zodpovednosť za dieťa. „S ročným dieťaťom je ťažké zachraňovať samú seba,“ priznáva.

Dnes už to vidí jasne: „Keď žena spraví rozhodnutie: „Odchádzam,“ je to začiatok jej záchrany.“ Práve toto rozhodnutie – urobiť krok von zo začarovaného kruhu – je kľúčové. „Treba veci uzavrieť. Pre mňa je to ako minulé životné obdobie,“ nechala sa počuť.

V podcaste otvorene hovorí o tom, prečo sa ženy vracajú k násilníkom, ako sa formuje ich vnímanie vlastnej hodnoty, ale aj o tom, aké signály na začiatku vzťahu môžu napovedať, že niečo nie je v poriadku.

Nie je to len rozprávanie o bolesti. Je to rozhovor, ktorý dáva nádej. Martina hovorí, že sa dá z toho dostať – treba tomu veriť. Otvorene pomenovala aj najčastejšie mýty o domácom násilí. Jedným z nich je napríklad predstava, že ženy sú obeťami bez kontroly. Podľa nej to tak nie je: „Sú to naše vlastné rozhodnutia. Za všetko si môžeme sami, my si to priťahujeme,“ povedala.

Svoje uzdravenie vníma ako proces. Pomohlo jej okolie, čas, aj schopnosť priznať si pravdu. Dnes hovorí, že nezostala zatrpknutá, verí na lásku a vie, že slová bez skutkov nikomu nepomôžu „Som ľudomil. Myslím si, že nikto nie je naschvál zlý,“ priznala sa.

Jej slová nie sú o pomste ani o nenávisti, práve naopak. Vidí aj zranenia na strane toho druhého: „Človek je zlostný, lebo je v bolesti,“ vysvetlila. No zároveň dodáva, že nikomu sa nedá pomôcť nasilu. Zároveň uviedla, že k uzdraveniu vedie len jedna cesta: Vziať zodpovednosť za svoj život a nájsť cestu von. Dnes sa znova vie zamilovať. Verí si. A to je jej najväčšie víťazstvo.