Byť mamou nikdy nebolo jednoduché. No byť mamou s ADHD – to je často disciplína, v ktorej sa strieda chaos, smiech, frustrácia aj genialita v jedinom dni. Presne tak svoj život opisuje Kristína Tormová v najnovšej epizóde podcastu SOCKY s Leou Daniš, kde otvorene prehovorila o materstve, jej diagnóze aj o neúprosnej energii, ktorú jej v hlave spôsobuje jej „Božanka“.

Kristína hovorí, že matky sú osobitný druh bytostí. Taký, ktorý funguje aj naprázdno, lebo musí. Niekedy sú výsledkom dni, ktoré sa začínajú zbesilým ranným kolotočom a končia prestimulovanou hlavou citlivou na každý zvuk. „Večer počujem všetko asi miliónkrát silnejšie,“ priznáva.

Kristína priznáva, že si s manželom ráno striedajú služby, lebo preveriť, či má každé dieťa desiatu, knihu, bundu a správne topánky, je pre ňu „too much“. ADHD totiž nepozná rovnomerné tempo – buď ide na sto percent, alebo vôbec.

„Ja robím prácu desaťkrát rýchlejšie ako iní ľudia, ale nedokážem robiť niečo, čo ma nebaví,“ hovorí. Zároveň priznáva, že prokrastinácia je tak trochu trademark ADHD. „Keby bola súťaž v prokrastinovaní, nevyhrám ju. Odkladala by som, že sa prihlásim,“ povedala úprimne.

Napriek tomu sa učí nové veci – napríklad dokončiť to, čo robí. „Jedla som a zapípala práčka. Povedala som si: Nie, dojedzme. A dojedla som. Toto sa teraz učím,“ smeje sa.

Diagnóza, ktorá vysvetlila celý jej život – a najmä detstvo

Kristína opisuje, že diagnóza ADHD jej spätne vysvetlila množstvo situácií z detstva. Na základnej škole mala pravidelne dvojky zo správania. „Vždy mi hovorili: Nevymýšľaj furt! Nehemži sa! Aká si drzá!“ Niekedy si vraj dokonca nebola istá, či na tie dvojky nie je trochu hrdá.

Pamätá si aj absurdné momenty – sedenie u riaditeľky, keď sa jej pýtali, čo spravila. „Neviem,“ bola odpoveď, ktorú dávala často a úprimne. Dnes hovorí, že je vďačná za to, že dnešné deti už majú možnosť prejsť diagnostikou a pochopiť samé seba.

Ako mama dvoch detí s ADHD a ADD vie, že trpezlivosť nie je niečo, čo by prišlo prirodzene – ale dá sa vybudovať. „Pri dieťati s ADD si trénuješ trpezlivosť,“ opisuje. Zároveň však priznáva, že ak by ADHD nemala, mnohé by nedokázala.

Jej hyperkreativita ju živí, posúva a inšpiruje. No má aj svoju daň – zdravotné ťažkosti, preťaženie aj vyčerpanie. „Neurologička mi povedala: Musíte si uvedomiť, že vás vyčerpáva aj to, čo vás baví,“ priznala. Práve preto sa učí pýtať si čas pre seba. Nie zo sebectva, ale z prežitia.

Kristína si svoj ADHD mozog pomenovala Božanka. A niekedy sa s ňou rozpráva tak, akoby bola jej dieťaťom. „Rozprávam sa s Božankou, akoby som bola jej matka,“ priznáva medzi smiechom. Božanka jej dáva kreativitu, rýchlosť a autentickosť. Berie jej však pokoj, sústredenie a schopnosť sedieť za stolom dlhšie ako desať minút. „Pre mňa je sedieť pri stole najväčšia strata času a nuda,“ hovorí bez obalu.