Ak si doteraz vnímal Denisu Vyšňovskú len ako „tú babu zo scénok o pubertiakoch“, rozhovor v Bekimovom horúcom kresle ťa veľmi rýchlo vyvedie z omylu. Denisa ukazuje, že za krátkymi virálnymi videami stojí život plný tvorivého tlaku, citlivých tém aj vlastného boja so sebavedomím.

Hneď na začiatku otvorene rozpráva o psoriáze — diagnóze, s ktorou žije a o ktorej hovorí bez príkras. „Kvôli psoriáze som si prvýkrát zažila, ako dokážu ľudia čumieť,“ hovorí. Opisuje reakcie okolia, vlastný diskomfort aj to, ako náročné býva vyrovnať sa s pohľadmi, ktoré zvyčajne bolia viac než samotné prejavy ochorenia.

Jednou z najsilnejších častí rozhovoru je jej úprimná výpoveď o tvorbe. Priznáva, že ju vie zasiahnuť, keď niekto zverejní podobnú tému skôr, než ju stihne spracovať. „Akonáhle niekto vyjde s podobnou témou, tak to už neurobím,“ hovorí otvorene. Tvorivý tlak vníma intenzívne, najmä v dobe, keď skoro každý človek vie vymyslieť niečo vtipné scénkové.

Jej rukopis však zostáva jednoznačný. „Príbeh treba opikantniť, aby bol zaujímavý,“ vysvetľuje. Často opakuje, že pre ňu je dôležité navodiť emóciu a atmosféru, nie iba ponúknuť rýchlu zábavu. „Keď ľuďom navodíš nejaký pocit, je to pre nich vzácnejšie,“ opisuje.

Výraznou témou rozhovoru je aj jej známa rola puberťáčky. Priznáva, že niekedy má pocit, že to možno prehnala, no správy od rodičov ju presvedčia o opaku: „Keď mi píšu maminy, že ‚to je čisto moja tínedžerka‘, tak si hovorím, že asi nie som ďaleko od pravdy.“ Vtipne dodáva, že keď ju ľudia spoznajú naživo, často sú z nej viac nadšení rodičia než samotné deti.

Hranica pri vtipoch je veľmi tenká

Bekim s Denisou preberajú aj praktické zákulisie tvorcovského sveta — od nápadov, cez točenie videí, až po otázku, či si nechá poradiť od iných. Úprimne priznáva, že najťažšia fáza tvorby je vždy rovnaká: „Natočiť to video je ľahšie ako prísť s nápadom.“

Nechýba ani téma peňazí a profesionálneho rastu. Spomína si na svoj úplne prvý honorár a otvorene hovorí: „Ja som v práci niekedy poslala faktúru o mesiac a pol, lebo som sa hanbila ju poslať.“ Dnes už pôsobí istejšie, no stále má vlastné hranice — najmä pri humore. „Tá hranica pri vtipoch je pre mňa veľmi tenká. Niekedy mi to príde, že keď už nevedia čo, tak použijú ten najlacnejší vtip,“ vysvetľuje.

Denisa však porozprávala aj o veciach zo súkromia, napríklad o zdravom životnom štýle, o udržateľnej móde aj o tom, ako sa stravuje. V rozhovore priznala, že počas turistiky nikdy nič nevyhadzuje v prírode: „Vezmem si to so sebou a doma to zrecyklujem,“ povedala úprimne. A dodáva, že sekáče pre ňu nie sú voľnou z núdze, ale radosť: „Nakupujem v sekáčoch nie preto, že som na to odkázaná, ale preto, že tam nájdem poklady,“ priblížila.