Influencerka Yen zverejnila na Instagrame osobné vyznanie, v ktorom otvorene opísala najťažšie dni svojho života. Hneď na začiatku ľudí prosila o citlivý prístup a jasne nastavuje hranice: „Len vás veľmi prosím o rešpekt, súkromie a ľudskosť,“ napísala v príspevku na Instagrame.

V sérii textov priznáva, že ešte stále nevie, či je ten správny čas na to, kedy o celej situácii hovoriť verejne. Sama si kladie otázku, či existuje chvíľa, keď je človek pripravený pozrieť sa pravde do očí. Sama si však aj odpovedá: „Nikdy na to nebudem pripravená.“

Yen sa so svojimi followermi podelila o tú najhoršiu správu, píše, že prišli o ich malého syna, ktorý podľa jej slov bojoval až do poslednej chvíle. Opisuje, ako 26. decembra 2025 prišla na pohotovosť a lekári ju ponechali v nemocnici, keďže sa začala otvárať a hrozil predčasný pôrod.

Nádej však netrvala dlho. Píše, že lekári nakoniec rozhodli o cisárskom reze. Po prebudení z celkovej anestézie opisuje chaos, bolesť a paniku, no v tej chvíli ju zaujímala len jedna vec: či jej dieťa dýcha. „Jediné, čo ma zaujímalo, bolo, či dýcha, či žije, či má šancu,“ priznáva. V silnom momente spomína aj otca dieťaťa, ktorý jej povedal, že malého držal po pôrode na hrudi.

Po cisárskom reze skončila na JIS-ke

V ďalšej časti sa vracia k prvým dňom po pôrode. Píše, že ona sama zostala na JIS-ke a neskôr ju presunuli na šestonedelie, kde sa začali komplikácie a fyzicky aj psychicky vyčerpávajúce dni. Otvorene hovorí o bezmocnosti, keď ju vlastné telo odmietalo poslúchať, no cítila, že sa musí postaviť a ísť za vlastným dieťaťom.

Nakoniec sa podľa jej slov postavila na nohy večer o ôsmej a po dlhom presviedčaní ju personál odviezol za synom na ARO. Popisuje tú cestu ako dlhú, studenú a plnú napätia. Keď ho uvidela, napriek všetkým hadičkám a prístrojom prišla okamžitá láska: „Bola to láska na prvý pohľad,“ napísala. Dodáva, že mal 19 hadičiek, no zároveň si všímala drobnosti, ktoré ju k nemu pripútali ešte viac, napríklad to, že mal noštek po nej.

O pár dní však prišla ďalšia rana. Yen píše, že im oznámili, že synček musí ísť na operáciu, a ona mala pocit, že sa jej svet zrútil po druhý raz. Napriek tomu si opakovala, že nádej predsa existuje a že sa snaží urobiť všetko, čo je v jej silách, vrátane odsávania mlieka, aby ho mal pripravené, keď bude silnejší.

Potom však prišlo to najhoršie – nešla do detailov, no priznáva, že sa v nej miešala bolesť, sebaobviňovanie a strach. Otvorene priznáva, že nemala chuť nič vysvetľovať, nechať všetko plynúť a jednoducho zmiznúť, aby nemusela oznamovať niečo tak bolestivé a aby ju nikto nesúdil.

Píše tiež, že počas tehotenstva sa na Instagrame snažila „odstrihnúť od všetkých tragických príbehov“, aby si ich na seba neprivolávala, no ani to nepomohlo. V jej slovách je cítiť vnútorný boj, ktorý pozná veľa rodičov po strate dieťaťa: myseľ hľadá vinníka aj tam, kde žiaden nie je. „Neviem sa zbaviť pocitu sebaobviňovania,“ priznáva v príspevku.

Jedným z dôvodov, prečo sa rozhodla prehovoriť, je aj strach z toho, čo sa môže začať šíriť bez jej kontroly. Práve preto prosí o rešpekt a o to, aby sa z jej bolesti nestal priestor pre dohady. „Predstava, že sa von dostanú dezinformácie, ma desí,“ napísala.

Na záver naznačuje, že z Instagramu môže na čas úplne zmiznúť. „Pravdepodobne tu vôbec nebudem a nechcem byť,“ priznáva a vysvetľuje, že potrebuje čas, aby sa rana mohla zahojiť, aby sa dokázala pozbierať a dať si šancu znovu sa postaviť na nohy, ak to ešte pôjde.