V podcaste Socky s Leou Daniš sme privítali Tamaru Kramar, ktorá v najnovšej epizóde prehovorila o tom, aké je to žiť s menom, ktoré si ľudia automaticky spájajú so slávou, očakávaniami aj predsudkami.

A hoci priznáva, že na svoj pôvod je hrdá, rovnako otvorene hovorí aj o tom, čo všetko to prináša. „Som hrdá, že som dcéra úspešného človeka,“ hovorí. Zároveň sa aj vyjadrila k nepotizmu, ktorý dokáže spoločnosť rozdeliť. „Nepotizmus je vlastne veľmi prirodzený, keď sa nad tým tak zamyslíš, je to normálne pokračovať v šľapajach,“ povedala.

Tamara sa v rozhovore vracia aj k tomu, aká bola ako dieťa. „Od malička som bola veľmi hanblivá,“ priznáva. O to väčší kontrast je podľa nej fakt, že napokon skončila pri hudbe. „Keď som sa dostala k hudbe, rodičia boli šokovaní,“ hovorí a spomína aj otcovu reakciu, keď začala svoju cestu brať vážne. „Môj otec je perfekcionista. Spýtal sa ma, či nechcem chodiť na hodiny spevu,“ spomína.

V Anglicku bola len Tamara, nebola dcérou niekoho známeho

Tamara sa rozhodla odísť do Anglicka a práve tam sa jej, paradoxne, uľavilo. Nie preto, že by mala ľahší život, ale preto, že zrazu nebola „dcéra niekoho“. „Svoju kariéru som začala v Anglicku. Je to šokujúce, ale v Anglicku nikto nevie, kto je Maroš Kramár,“ vysvetľuje. A dodáva, že to znamenalo jediné – všetko si musela urobiť sama.

„Sama si manažujem veci, sama posielam tie maily,“ opisuje realitu, ktorú si veľa ľudí pri „známom priezvisku“ vôbec nepredstaví. Aj preto jej otec nechápal, ako jednoducho sa tam veci dejú. „Môj otec sa čudoval, keď som mu v Anglicku povedala, že ideme na koncert,“ vysvetľuje.

Napriek tomu, že sa snaží ísť vlastnou cestou, jej priezvisko je téma, ktorá sa jej vracia v komentároch a narážkach. „Bodne ma taký komentár typu, tatinko zaplatil,“ priznáva úprimne. Zároveň hovorí, že sa naučila chrániť si hlavu a energiu: „Nereagujem na komentáre z anonymných účtov,“ povedala. Aj preto, že dobre pozná pocit, keď si o tebe ľudia vytvoria príbeh bez toho, aby ťa poznali.

Spomína napríklad prestup na školu, kde ju najprv pohltil pocit samoty: „Keď som prestúpila na školu, tak som mala pocit, že ma nikto nemá rád a potom som zistila, že sa rozšírila klebeta o tom, že mám slávneho otca. Ale trvalo to len dva dni,“ povedala. Zároveň dodala, že nikdy nezažila, že by sa k nej niekto tlačil len kvôli menu: „Nemala som také, že sa so mnou chcel niekto kamarátiť len kvôli tomu.“

Dnes je Tamara v New Yorku a jej život sa rozhodne nepodobá na predstavu o „ľahkej jazde“ vďaka známemu menu. Buduje si zázemie od základov, rieši peniaze, prácu aj nájom. „Momentálne si hľadám part time job, aby som mohla zaplatiť nájom a energie,“ hovorí a zároveň dodáva, že aktuálne pracuje v prostredí, kde sa na nehrá na hviezdu. „Aktuálne pracujem v jazzovom štúdiu v NYC, kde umývam aj toalety a varím kávu,“ povedala úprimne.

Zaujímavé je aj to, ako sa dnes pozerá na svoje meno. Priznáva, že kedysi sa od neho chcela dištancovať. „Najprv som nechcela byť Kramar, ale len Tamara, ale na Spotify je veľa Tamár. Chcela som sa najprv dištancovať. Ale potom som si povedala, že prečo sa mám tomu brániť. Veď tak sa volám,“ vysvetľuje. Zároveň však jasne hovorí, čím byť nechce: „Ja ako Tamara Kramar nechcem byť influencer,“ dodala na záver.