Psychológovi všetko nepovieme, ale pred umelou inteligenciou sa nehanbíme. Aké sú najväčšie riziká?
Ľudia sa niekedy hanbia povedať psychológovi všetko. Pri umelej inteligencii tento problém často nemajú. Práve o tom je epizóda Kamila Aujeskeho so Zuzanou Bičejovou (psychologička z KSEBE) a Martinom Takáčom (informatik s výskumným pozadím v kognitívnej vede). V epizóde hovoria aj o tom, prečo sa AI stáva „poradňou“ pre duševné zdravie, v čom môže pomôcť a kedy môže uškodiť.
Zuzana hovorí, že sa stretáva aj s tým, že klienti si po sedení idú overiť jej slová cez umelú inteligenciu: „Mala som skúsenosť, kedy klient si po sedení išiel ešte overovať, čo som mu povedala, cez AI.“
Dodáva, že mnohí ľudia používajú AI pri riešení vlastných príznakov: „Veľakrát to ľudia používajú na svoje príznaky,“ povedala. A vysvetľuje aj dôvod, ktorý znie jednoducho: „Hanbia sa povedať niektoré veci. Pred AI sa nehanbia,“ vysvetlila.
Prečo to funguje? Dostupnosť, rýchlosť a nulová hanba
Jedna z výhod je podľa hostí jasná: AI je okamžite po ruke. Martin to zhrnul prakticky: „Môže to byť kľudne o tretej ráno a nemusíte tri mesiace čakať, kým sa dostanete k terapeutovi.“ Zuzana dopĺňa, že aj keď práca na sebe je náročná, AI je dostupná stále: „Ja ho vidím dvakrát do mesiaca. AI je dostupné vždy.“ Zároveň však pripomína, že to nie je čierno-biele a má to plusy aj mínusy.
Zuzana si všíma ešte jednu zaujímavú vec – niektorí ľudia skôr prijmú odporúčanie od AI než od blízkych. „Keď im povie niekto z okolia, že by mali vyhľadať pomoc, to nie, ale keď im to povie ChatGPT, tak sú tomu naklonení,“ hovorí.
Simulovaná empatia nie je empatia
Najsilnejšia časť rozhovoru sa točí okolo empatie. Martin otvorene priznáva, že keby mu chatbot povedal „Je mi to ľúto“, nefungovalo by to naňho. „Viem, ako je naprogramovaný, je to len štatistický stroj… Nie je tam žiadna duša, vedomie, zámer, osobnosť,“ povedal. Dodáva však, že pre ľudí, ktorí nerozumejú, ako AI funguje, môže byť táto ilúzia veľmi presvedčivá. „Viem si predstaviť, že pre veľa ľudí vie byť tá ilúzia vierohodná,“ dopĺňa.
Zuzana to pomenúva ešte priamočiarejšie: „Simulovaná empatia nie je reálna empatia. Stretávam sa s tým, že ľudia nevedia, čo je reálna empatia.“ Podľa nej majú najčistejšiu empatiu deti.
A keď príde na krízové emócie, rozdiel sa podľa nej ukáže naplno. „Základ terapeutického vzťahu je, že ustojím tú emóciu. Podporujem ho, že som tu,“ hovorí. A dodáva konkrétny príklad, ktorý AI nevie nahradiť: „Keď vidím, že sa človek trasie od plaču, tak ho potrebujem chytiť za ruku. Toto AI a četboty nedokážu dať,“ vysvetľuje. Martin k tomu dodáva: „To, čo je na tom to najliečivejšie, je ten vzťah.“
AI sa prispôsobí práve tebe, a to je výhoda aj pasca
Zuzana upozorňuje, že čím viac dát AI o človeku má, tým viac sa mu vie priblížiť: „Čím viac dát AI o človeku má, tým spolu viac súznejú.“ To môže pomôcť, ale môže to byť aj problém, keď si človek zvykne na to, že ho niekto stále potvrdzuje. „Mnohým ľuďom vyhovuje to, že AI ich podporí v tom, čo si myslia,“ hovorí Zuzana. Zároveň varuje pred extrémom: „AI človeka podporuje v tom, že ostatní mu nerozumejú a on sa izoluje. Potom je agresívnejší voči všetkým ľuďom a ich iným názorom.“
Martin zároveň pripomína, že jazykové modely neboli vytvorené ako terapeuti ani ako partneri. „Ani im nenapadlo, že to ľudia budú využívať ako psychoterapeuta alebo milenca,“ povedal. A práve tam podľa nich vzniká riziko sugestívnych otázok a odpovedí, ktoré človeka môžu utvrdzovať v zlom smere.
