Hostkou v podcaste Socky bola moderátorka Táňa Székely, ktorá veľmi úprimne otvorila tému materstva, akú mnohé ženy poznajú, no nahlas o nej hovoria len ťažko. Rozprávala o živote s dvomi malými dcérami, o tlaku, výčitkách aj o chvíľach, keď mala pocit, že už jednoducho nevládze.

Hneď na začiatku naznačila, že pri deťoch sa realita často výrazne líši od romantických predstáv. Keď počuje, že niekto čaká ďalšie bábätko, zatiaľ čo doma má ešte malé dieťa, vraj automaticky nesiaha po klasickom „gratulujem“. „Mám chuť im povedať: Držím palce,“ priznala. A hoci to povedala s humorom, z jej slov bolo jasné, že za tým je aj veľmi osobná skúsenosť.

Najsilnejšie hovorila o období po narodení druhej dcéry. Práve vtedy sa podľa nej všetko zlomilo. „Keď sa narodila druhá, zmenila sa dynamika v rodine. To bolo peklo,“ povedala bez prikrášľovania. Muž trávil veľa času v práci, ona sa tiež snažila fungovať, no doma sa zrazu ocitla v prostredí, v ktorom sama nechcela tráviť čas. „Nechcela som v tomto prostredí tráviť čas,“ priznala. K tomu celému sa pridal plač, chaos a pocit, že nič nerobí dosť dobre.

Táňa otvorene priznala aj to, že jej vlastné deti jej nastavili zrkadlo, aké nečakala. „Myslíš si, že máš niečo vysporiadané, a ony ti ukážu, že vlastne nie, nemáš,“ povedala. Ešte tvrdšie vyzneli jej slová o sebe samej „Mne moje deti ukazujú takú odvrátenú stránku, že som ani netušila, že dokážem byť taká odporná,“ priblížila. Práve to je podľa nej na materstve jedna z najbolestivejších vecí, že človek sa zrazu stretne aj so stránkami svojej povahy, ktoré by na sebe najradšej nikdy nevidel.

Veľkým problémom bol pre ňu aj detský plač. „Keď začnú plakať, vnútri cítim strašnú úzkosť. Chcem to zastaviť,“ priznala. A keď sa tieto situácie opakovali každý deň, prišla únava, bezmocnosť aj zúfalstvo. „Niekedy stojím, pozerám do blba a neviem, čo mám robiť,“ opísala momenty, ktoré mnohé mamy dôverne poznajú, no často si ich nechávajú pre seba.

Najťažšie bolo, že sa v nej miešala obrovská láska s pocitom absolútneho zlyhania. „Je mi to ľúto. Nechcem, aby si mysleli, že ich nemám rada, najviac ich milujem, ale nezvládala som to,“ povedala. Priznala dokonca aj vetu, ktorú povedala manželovi v jednom z najslabších momentov: „Hovorila som mužovi, že ich nemám rada.“ Jeho reakcia bola stručná, ale výstižná: „Tak to je asi problém,“ odpovedal jej.

Práve v tom období vyhľadala pomoc. A zlom prišiel aj počas výletu do Madridu, kam odišla iba s manželom, bez detí. Po dlhom čase sa nadýchla a prišlo silné uvedomenie. „Zlomový moment pre mňa bol, keď som sa nadýchla tej slobody, keď sme boli na výlete iba s mužom bez dcér,“ priznala.

Po návrate domov si vraj v duchu povedala vetu, ktorá ju samu zaskočila: „Ja tu už nechcem byť.“ Nebolo to o tom, že by nechcela svoju rodinu, ale o tom, že takto ďalej už fungovať nedokázala.

Silná bola aj jej úprimnosť v téme spravodlivosti voči obom dcéram. Priznala, že niekedy má pocit, že jednej automaticky ustupuje viac než druhej. „Niekedy zabúdam na Kristínu, muž mi to pripomína,“ povedala a uviedla aj konkrétny príklad zo života, keď zlomenú tyčinku automaticky dá mladšej dcére, lebo vie, že staršej by to prekážalo. Sama však dodala, že to nie je dobre. Aj v takýchto drobnostiach si uvedomuje, aké ľahké je nechtiac ublížiť.

Napriek tomu všetkému z jej slov nešlo zúfalstvo bez východiska, ale skôr bolestivá úprimnosť ženy, ktorá sa snaží pochopiť samú seba aj svoje deti. V jednom momente krásne ukázala, ako deti vedia človeka odzbrojiť aj v najťažšom dni. „Pýtam sa dievčat, čo mám robiť. A dieťa ti povie: Dajme si zmrzlinu,“ povedala s úsmevom.

Možno práve v tejto jednoduchej vete je všetko: chaos, únava, láska aj snaha nájsť cestu späť k sebe navzájom. Táňa Szekely tak v podcaste nepovedala len to, že materstvo je krásne. Povedala aj to, že vie byť temné, hlučné, vyčerpávajúce a plné výčitiek.

Najnovšiu epizódu podcastu Socky si môžeš vypočuť už teraz v aplikácii Rayo.