Do podcastu Bekimovo horúce kreslo tentoraz zavíta profesionálny snowboardista Zoltán Strcuľa, ktorý otvorene porozprával o adrenalíne, freeride snowboardingu aj o tom, že hory nie sú len krásne zábery do videí, ale aj miesto, kde sa chyby neodpúšťajú.

Zoltán hneď v úvode s úsmevom priznáva, že jeho meno môže ľudí trochu zmiasť. „Mám maďarské meno, ale neviem po maďarsky,“ hovorí. Za uvoľneným začiatkom sa však rýchlo objaví aj vážnejšia téma. Snowboarding je pre neho život, no zároveň šport, ktorý si už vybral svoju daň. „Minulý týždeň som mal otras mozgu,“ priznal.

V rozhovore povedal aj to, ako sa k snowboardu dostal. „Začal som v pätnástich,“ spomína Zoltán, ktorý zároveň vysvetľuje, že jeho rodičia si pre neho pôvodne predstavovali tradičnejšiu cestu. „Rodičia chceli, aby som študoval,“ hovorí. Škola mu pritom nebola cudzia, keďže ho podľa vlastných slov bavila aj matematika.

Napriek tomu ho to ťahalo do hôr. Snowboard opisuje jednoducho a výstižne: „Snowboard je pripnutý skate do nohy.“ Postupne sa z koníčka stal profesionálny šport, hoci priznáva, že živiť sa ním, nie je samozrejmosť. „Snowboardingom sa dá živiť iba na profesionálnej úrovni,“ vysvetľuje.

V rozhovore približuje aj život mimo svahu. Nie je to len jazdenie v prašane, cestovanie a adrenalínové zábery. „Cestujem a pracujem si na počítači,“ hovorí Zoltán. Zároveň priznáva, že si dal pauzu od sociálnych sietí.

Najsilnejšie momenty však prichádzajú pri rozprávaní o freeride jazdení v extrémnych podmienkach. Zoltán opisuje miesta, kde každý deň nasnežilo pol metra a snehu bolo toľko, že človek sa v ňom doslova strácal. „Je tam toľko snehu, že plávaš,“ hovorí. Pocit z jazdy prirovnáva k lietaniu v bielej hmle.

Lenže práve takéto podmienky môžu byť nebezpečné. Zoltán priznáva, že v hlbokom snehu zažil aj momenty, ktoré neboli ďaleko od tragédie. „Počas prvých jázd som sa skoro zadusil,“ hovorí otvorene. Podľa neho ľudia často podceňujú hory, výbavu aj vlastné schopnosti. „Veľa ľudí zomrelo, lebo nevedeli, kam idú,“ upozorňuje.

Sám má za sebou množstvo pádov a zranení. „Mal som šesťkrát otras mozgu,“ priznáva. Aj preto má jasný odkaz pre všetkých, ktorí sa púšťajú na svah, či už rekreačne alebo odvážnejšie. „Všetci by mali nosiť prilbu,“ zdôrazňuje.

Popri vážnych témach však nechýba ani humor a ľahkosť. Zoltán spomína aj párty obdobie, no trochu inak, než by človek čakal. „Chodil som na všetky párty triezvy a mega ma to bavilo,“ hovorí s nadhľadom.

A čo by si ešte chcel splniť? Aj po všetkých skúsenostiach, pádoch a rizikách má Zoltán stále veľký snowboardový sen. „Chcel by som, aby ma vyhodili z helikoptéry,“ priznáva. Nie doslova, samozrejme, ale ako správny freerider túži po heliboardingu, teda jazde v teréne, kam ho dopraví helikoptéra.