Bývalý slovenský reprezentant a profesionálny futbalista Erik Jendrišek prijal pozvanie do podcastu Bekimovo horúce kreslo. V rozhovore však nespomínal len na góly či zahraničné kluby.

Bývalý slovenský reprezentant sa v rozhovore vrátil úplne na začiatok – na Oravu, kde sa jeho príbeh začal ešte ďaleko od veľkého futbalu. „Pochádzam z malej dediny,“ hovorí. Futbal bol pritom doma prirodzenou súčasťou života a prezradil, že ho hrával od detstva.

Z malej dediny sa postupne dopracoval k tomu, o čom snívajú všetci futbalisti. Sám svoju cestu vystihol jednoducho – z oravskej dediny sa dopracoval až do Nemecka.

Erik Jendrišek v rozhovore hovorí aj o tom, že ľudia pri profesionálnom futbale často vnímajú najmä peniaze, prestupy či zahraničné kluby. Menej sa podľa neho hovorí o tom, koľko práce, neistoty a obety je za tým. „Všetkých zaujíma, koľko zarábam, ale nie tá cesta,“ priznal.

Predstava o živote futbalistu býva často skreslená

Ako dodáva, dostať sa do veľkého futbalu nie je len otázka talentu. Nestačí byť dobrý, treba vydržať roky práce, robiť správne rozhodnutia a aj samozrejme, potrebujete aj trochu šťastia. „Je to dlhá cesta, kým sa tam dostaneš,“ hovorí Jendrišek.

Zároveň upozorňuje, že predstava o živote futbalistu býva často skreslená. Veľa ľudí vidí len zápasy, autá, zárobky alebo zahraničie, no menej si už uvedomujú, koľko času a bežného života šport zoberie. „Nie je to taký dream, ako si každý predstavuje,“ hovorí. A jednou vetou to zhŕňa veľmi jednoducho: „Popri futbale toho veľa nestíham.“

Silne pôsobí aj jeho pohľad na vlastného syna. Hoci futbal bol veľkou časťou jeho života, dnes by k nemu vlastné dieťa možno neviedol. „Nič neľutujem, ale svojho syna by som na futbal nedal,“ priznáva. Vysvetľuje tým najmä to, že profesionálny šport má aj náročnú stránku, ktorú človek často pochopí až neskôr. „Po tridsaťpäťke ťa čaká krutá realita,“ dodáva.

V rozhovore sa dostane aj k fanúšikom. Tí k futbalu patria, no niektoré situácie podľa neho neboli úplne príjemné. „Párkrát vykázali fanúšika,“ spomína. Opísal aj moment, keď sa jeden z nich chcel po zápase dostať až do šatne.

V podcaste Bekimovo horúce kreslo si však zaspomínal aj na mladosť. „Ukradol som kaleráb,“ povedal. A pri spomienke na prvé väčšie zárobky priznáva, že mladý človek si ich chce aj užiť. „V devätnástich som prišiel na Oravu na kabriolete,“ hovorí. „Keď troška zarobíš, rád si to užiješ,“ dodal.