Speváčka SIMA sa po čase opäť ozvala k fanúšikom, no tentoraz nie kvôli hudbe, ale kvôli veľmi osobnej téme. Priznala, že je ešte stále v období šestonedelia a tri týždne po pôrode, no cíti sa už oveľa lepšie. Zároveň hneď na úvod vysvetlila, že z jej profilu nebude „maminkovský denník“ plný odporúčaní na plienky či kočíky.

Dcérku Naomi si chce chrániť a jej tvár zatiaľ nezverejní. Dôvod je jasný. Po fotkách z nemocnice sa podľa nej na internete začali objavovať AI obrázky, v ktorých ľudia jej bábätko prerábali a používali na rôzne produkty. „Neberte to tak, že pred vami niečo skrývam. Skôr to berte tak, že našu malú chránim,“ odkázala.

SIMA v príspevku, ktorý zverejnila, opísala aj to, ako prebiehal samotný pôrod. A ten rozhodne nebol krátky ani jednoduchý. Kontrakcie jej začali 6. mája o piatej ráno a rodila celkovo 16 hodín. Po dvanástich hodinách bez epidurálu už bola podľa vlastných slov úplne vyčerpaná.

Keď sa ani po ďalších kontrakciách neotvárala, prišiel moment, keď to na ňu celé doľahlo. „Ja už asi chcem sekciu… pokojne ma rozrežte dnes večer, ale ja nezvládnem rodiť dva dni,“ opísala svoju vtedajšiu zúfalosť. Napokon sa však situácia otočila a aj napriek tomu, že to ešte krátko pred pôrodom vyzeralo, že bude rodiť možno až v noci, zrazu prišiel rýchly zlom. Lekárka po vyšetrení vraj len povedala: „Tak my už rodíme.“

A potom sa všetko zbehlo rýchlo. Samotný pôrod podľa nej trval len niekoľko minút. Simona priznala, že mala pár stehov, no celkovo to vnímala pozitívne. Veľký dôraz dala aj na to, že epidurál považuje za jedno z najlepších rozhodnutí. Napísala, že sa po ňom okamžite cítila oveľa lepšie a nechápe, prečo by si mala žena z pôrodu odnášať traumu z bolesti, keď si z neho môže odniesť krásny zážitok.

Zároveň však dodala, že nesúdi ženy, ktoré sa rozhodnú rodiť prirodzene bez neho. Silné slová venovala aj lekárke a nemocnici na Kramároch, kde rodila. Tvrdí, že nebyť jej doktorky, pravdepodobne by skončila na sekcii.

Otvorene opísala aj dni po návrate domov a nič neprikrášľovala. Podľa nej to bol masaker, počas ktorého sa s Naomi učili spolu žiť. Písala o hormónoch, slzách, minimálnom spánku, bolesti, únave aj o pocite, že človek zrazu nepoznáva sám seba.

Na druhej strane dodala, že keď sa na ňu malá usmeje, všetko je hneď o niečo ľahšie. Veľmi silno sa poďakovala aj partnerovi Tomimu Gajlovi, ktorého označila za úžasného otca. Napísala, že bol pri nej počas kontrakcií, pri pôrode, dokonca prestrihol pupočnú šnúru, hoci vraj predtým tvrdil, že to určite neurobí. A dnes podľa nej neuteká od rodičovských povinností, ale je pri nej naplno.