Pre návštevníkov je Festival Grape víkendom plným hudby, kamarátov, festivalových outfitov a koncertov, na ktoré sa čaká celé leto. Pre organizátorov je to však úplne iný svet. V podcaste Bekimovo horúce kreslo o ňom prehovoril Juraj Podmanický, jeden z ľudí, ktorí stoja za týmto slovenským festivalom.

Hneď na začiatku priznal, že prvé ročníky neboli žiadna prechádzka po ružovou záhradou. „Prvé ročníky boli drsné,“ povedal. Grape si kedysi niesol aj prezývku, ktorú by nechcel mať žiadny festival. „Volali nás upršaný festival,“ vysvetlil.

Počas rokov prišli aj situácie, pri ktorých išla zábava bokom a rozhodovalo sa hlavne o bezpečnosti. „Dvakrát alebo trikrát sme evakuovali areál,“ prezradil. Práve bezpečnosť je podľa neho vec, ktorá pri festivale stojí nad všetkým ostatným. „Najviac sa bojím, aby sa nikomu nič nestalo,“ povedal otvorene.

Za veľkým festivalom nie sú len interpreti a stage. Sú tam aj sanitky, rozhodnutia pod tlakom a neustále sledovanie počasia. Podmanický priznal, že počas festivalu pozerá aj družicové snímky. Celú organizáciu prirovnal k hre, v ktorej človek neustále rieši, čo kde postaviť, presunúť alebo zachrániť. „Je to ako The Sims,“ priblížil.

Niekedy sa počas festivalu riešia aj desiatky zdravotníckych zásahov. „Mali sme aj 35 výjazdov sanitiek,“ uviedol. Aj preto podľa neho nejde len o to, aby ľudia prišli, zatancovali si a odišli s peknou fotkou. „Ide o to, aby ľudia odišli domov zdraví,“ dodal.

V rozhovore prišla reč aj na line-up. Festival Grape podľa neho cieli najmä na mladé publikum. „Line-up máme postavený pre mladých,“ vysvetlil. Zároveň priznal, že pri pozývaní interpretov občas urobí aj rozhodnutie, ktoré by kedysi nečakal. „Povedal som si, že v živote nezavolám Yung Lean, a nakoniec som to urobil,“ priznal.

Popri všetkej zodpovednosti si však Festival Grape stále drží aj svoju uvoľnenú stránku. „V bare nasľubujem hocičo,“ priznal s nadhľadom. Zároveň však dodal, že niektoré hranice musia platiť aj vo festivalovom svete. „Nikto nie je zvedavý na opitých ľudí na pódiu,“ povedal.

Juraj Podmanický tak v rozhovore ukázal, ako funguje pozadie festivalu. Nie ako hotový víkendový zážitok, ale ako festival, za ktorým sú roky pokusov, dažďa, evakuácií, telefonátov, počasia, sanitiek aj rozhodnutí, ktoré návštevník často ani nevidí. A možno práve preto je pre organizátora najkrajší moment ten, ktorý prichádza až na konci. „Najkrajší pocit je, keď sa zatvoria brány,“ povedal úprimne.

Vypočuj si celú epizódu podcastu Bekimovo horúce kreslo už teraz v aplikácii Rayo!