V novej epizóde podcastu Socky hovorí Liberty Blake Simon otvorene o detstve, rodine, tranzícii aj o tom, aké je žiť ako transrodová žena na Slovensku. Rozpráva o strachu, prijatí, reakcii rodičov, ale aj o tom, prečo dnes chodí po Slovensku a robí osvetu o queer témach.

V rozhovore priznáva, že cesta k vlastnej identite nebola jednoduchá. Dlho nevedela pomenovať, čo prežíva. „Nevedela som, kto som,“ hovorí Liberty. Až po rokoch pochopila, že to, čo cíti, má svoje meno. „Keď človek objaví tranzíciu, má pocit, že našiel sám seba,“ opisuje moment, ktorý jej zmenil život.

Do tridsiatky nevedela, že existujú transrodoví ľudia

Liberty v rozhovore hovorí aj o tom, že veľmi dlho nemala informácie, ktoré by jej pomohli porozumieť samej sebe. „Do tridsiatich rokov som nevedela, že existujú transrodoví ľudia,“ priznala.

Predtým žila ako gay muž a mala dlhý vzťah. „Žila som ako gay chalan. Mala som krásny dvanásťročný vzťah,“ spomína. Až neskôr si začala skladať veci dokopy. Pochopenie vlastnej identity pre ňu nebolo náhle rozhodnutie, ale dlhý a náročný proces. Sama hovorí, že tranzícia je veľmi ťažká cesta — nielen pre človeka, ktorý ňou prechádza, ale často aj pre jeho najbližších.

Spomienka z detstva, ktorá jej zostala v hlave

V epizóde sa Liberty vracia aj k detstvu. Spomína si na moment, ktorý vtedy možno pôsobil ako drobnosť, no spätne pre ňu znamenal veľa „Pamätám si, keď som mala ako malý chlapec dlhšie vlasy a otec mi povedal: „Poď, ideme ťa ostrihať.“ Tá kučierka bola mojou femininitou,“ hovorí.

Aj cez takéto spomienky dnes vníma, ako dlho v sebe niesla niečo, čo vtedy ešte nevedela pomenovať. Rozprávanie o detstve sa v podcaste prirodzene spája aj s témou rodiny a prijatia.

Liberty priznáva, že pre jej rodičov bola tranzícia veľmi náročná. Nie preto, že by ju nemilovali, ale preto, že nemali dosť informácií a nevedeli, čo sa deje. „Pre mojich rodičov bola tranzícia oveľa ťažšia. Absolútne to neprichádzalo do úvahy. Nemali dostatok informácií,“ opisuje.

Aj preto dnes často opakuje, že by sme nemali súdiť ľudí bez toho, aby sme poznali ich príbeh. „Nikdy nevieme, čím si prechádza naše dieťa, preto by sme nemali odsudzovať žiadnu marginalizovanú skupinu,“ hovorí Liberty.

Jedna z najsilnejších častí rozhovoru prichádza vo chvíli, keď Liberty hovorí o strachu. Nie iba zo spoločnosti či reakcií okolia, ale najmä z toho, ako jej tranzícia zasiahne ľudí, ktorých miluje.

„Nevedela som, či som schopná dopriať si toľko šťastia, ak by som tým ublížila rodine a priateľom,“ priznáva. Otvorene hovorí aj o veľmi ťažkých momentoch, keď mala pocit, že už nevládze. „Bolo zopár dní, keď som rozmýšľala, že už nechcem byť na tomto svete,“ hovorí v podcaste.

Tranzícia nie je rozhodnutie zo dňa na deň

Liberty v rozhovore vysvetľuje aj to, ako v skutočnosti prebieha tranzícia na Slovensku. Upozorňuje, že okolo tejto témy koluje veľa mýtov a skreslených predstáv.

„Tranzícia je dlhoročný proces, počas ktorého človek navštevuje psychológov, psychiatrov a sexuológov. Nemôže sa stať, že sa niekto pomýli a dostane hormonálnu liečbu len tak,“ vysvetľuje.

Zároveň pripomína, že nie každá transrodová žena sa rozhodne pre operáciu. A je to podľa nej úplne v poriadku. „Je veľa transrodových žien, ktoré sa pre takúto operáciu nerozhodnú, a je to tiež v poriadku. Je to veľmi náročný proces,“ hovorí.

Liberty tiež zdôrazňuje, že byť transrodovým človekom neznamená, že verejnosť má automaticky právo na všetky detaily zo súkromia. Sama hovorí, že o svojom intímnom živote nerada rozpráva — a aj to je hranica, ktorú treba rešpektovať.

Dnes Liberty chodí po Slovensku a venuje sa osvete o queer témach. Stretáva sa s ľuďmi, rozpráva sa s nimi a snaží sa vysvetľovať veci, ktoré sú často zahalené strachom, predsudkami alebo hoaxmi. „Chodím po Slovensku a robím osvetu. Niekedy cítim únavu, no na druhej strane viem, že je to veľmi dôležitá práca,“ hovorí.

Pre Liberty to nie je len verejné vystupovanie. „Pre mňa je to poslanie,“ dodáva. Ako jeden z veľkých problémov vníma nedostatok sexuálnej výchovy. Podľa nej práve chýbajúce informácie spôsobujú, že ľudia často veria mýtom alebo sa boja toho, čomu nerozumejú.

V podcaste sa Liberty venuje aj najčastejším predsudkom o queer komunite. Hovorí, že ľudia sa často boja, že queer témy môžu niekoho „ovplyvniť“ alebo „zmeniť“. Podľa nej však takto identita ani orientácia nefungujú. „Nikto sa nemôže stať gejom ani lesbou, ak sa tak nenarodí,“ hovorí.

Dodáva, že jej vlastná tranzícia ju ešte viac priblížila k tomu, čomu čelia marginalizované skupiny. Zrazu na vlastnej koži zažila, aké je byť človekom, o ktorom si iní myslia, že ho môžu hodnotiť, spochybňovať alebo vysvetľovať zaňho. „Tranzícia bola pre mňa vstupom do sveta marginalizovaných skupín,“ opisuje.

Rozhovor sa dotýka aj témy ženskosti, materstva a toho, čo pre Liberty znamená byť ženou. Hovorí úprimne, bez veľkých fráz, ale aj s bolesťou z toho, že prijatie často neprichádza ani tam, kde by ho človek možno čakal. „Mrzí ma, že sú ženy, ktoré nenávidia transrodové ženy,“ hovorí.

Jej rozprávanie však nie je útokom. Skôr pozvaním k tomu, aby sme sa na ľudí nepozerali cez nálepky, ale cez ich príbeh. Liberty v epizóde opakovane ukazuje, že za pojmami ako tranzícia, queer komunita či identita sú konkrétni ľudia, ich rodiny, vzťahy, strachy aj túžba žiť pravdivo.

Nová epizóda podcastu SOCKY s Liberty Blake nie je len rozhovorom o tranzícii. Je o detstve, rodine, strachu, prijatí a o tom, aké dôležité je počúvať skôr, než začneme súdiť.