Komentáre na jej vzhľad ju tak zasiahli, že rozmýšľala nad operáciou. Kedy sa Liza Miloshevskaya prvýkrát stretla s hejtom?

Sociálne siete vedia vyzerať ako miesto plné dokonalých životov, pekných fotiek a rýchlych úspechov. Lenže za obrazovkou často prebieha úplne iný príbeh. Liza Miloshevskaya, manažérka sociálnych sietí a tvorkyňa obsahu, v podcaste Socky otvorene porozprávala o hejtoch, tlaku internetu, vlastnom vzťahu k telefónu aj o temnej stránke online sveta.
Hneď na začiatku priznáva, že sa nechce definovať ako influencerka. Podľa nej má totiž toto slovo na Slovensku zvláštnu pachuť. „Slovo influencer je na Slovensku skôr ako nadávka,“ hovorí Liza. Sama sa stále na sociálnych sieťach hľadá a nechce byť zaradená len do jednej škatuľky. „Nechcem byť sketcherkou, stále sa na sociálnych sieťach hľadám,“ objasnila.
Popri vlastnej tvorbe spravuje aj sociálne siete viacerým klientom. Práve spolupráca s Jovinečkom jej však priniesla aj novú vlnu pozornosti — a s ňou aj hejty. „Prišla mi úplne iná skupina followerov a s ňou aj silné hejty,“ opisuje. Najviac ju zasiahli komentáre ohľadne jej vzhľadu. „Písali, že mám zle urobenú operáciu nosa, pričom nemám žiadnu operáciu,“ hovorí otvorene.
Oporou jej bol priateľ
Pre Lizu to nebola úplne nová téma. Ako sama priznáva, reakcie na svoj vzhľad počúvala už od detstva. „Už keď som bola malá, reagovali na mňa ľudia z okolia. Chcela som ísť aj na operáciu, aby to prestalo,“ povedala. Po mesiacoch hejtov však prišiel zlom. Prestala si názory anonymných ľudí brať osobne. „Po niekoľkých mesiacoch od tých hejtov som sa s tým zmierila a povedala si: WTF, je to ich problém. A aj tie hejty prestali,“ priblížila.
Veľkou oporou jej bol v tomto období priateľ. Zároveň si uvedomila, že reagovať na každý komentár nemá zmysel. Hejterov vníma ako ľudí, ktorí často potrebujú zhodiť niekoho iného, aby sa sami cítili lepšie. Ako povedala, za útokmi býva často skôr problém toho, kto ich píše, než človeka, na ktorého mieria.
Liza hovorí aj o tom, že byť tvorcom na sociálnych sieťach nie je také jednoduché, ako to môže zvonka pôsobiť. Najmä pri lifestyle obsahu môže byť podľa nej ťažké udržať si hranice. „Keď si lifestyle influencer, môže to byť veľmi mätúce,“ vysvetľuje. Človek totiž často ukazuje svoj život, ale zároveň musí premýšľať nad tým, čo ešte patrí verejnosti a čo už nie.
Veľkou témou je aj tlak na extrémny obsah. Liza upozorňuje, že obsah sa líši podľa toho, či ide o Západ, alebo o Východ. „Obsah je veľmi odlišný medzi Západom a Východom,“ hovorí. Pri Slovensku má pocit, že tu fungujú najmä konflikty a drámy. „Ľudia na Slovensku milujú konflikty a drámy,“ dodáva. Napriek tomu si myslí, že prichádza aj iný trend. Podľa nej sa postupne objavuje vlna pokojnejšieho obsahu.
S tým súvisí aj jej vlastný vzťah k telefónu. Na mobile má claim: „Live more, scroll less.“ Sama však priznáva, že odpojiť sa nie je jednoduché. „Je ťažké odopnúť hlavu od telefónu a žiť ten život,“ hovorí. sama však úprimne dodala, že aj ona sama má telefón stále v ruke, no nepáči sa jej to.
V rozhovore sa dotkla aj toho, ako ju ľudia vnímajú pre jej pôvod. „Ľudia sa dlhšie rozhodujú, či mi dajú follow, kvôli tomu, že nie som Slovenka,“ opisuje. Zároveň priznáva aj vlastný vnútorný boj s prízvukom. „Aj mne vadí, keď počujem cudzí prízvuk, lebo mi vadí aj ten môj. Snažím sa s tým bojovať,“ priblížila.
Najtemnejšia časť rozhovoru prichádza pri téme žien, detí a zneužívania obsahu na internete. Liza hovorí, že pre ženy je to na sociálnych sieťach ťažšie. Otvára aj tému sexualizácie žien, darknetu, deepfake obsahu a zneužívania fotografií detí.
„Je neuveriteľné, čo všetko sa deje na darknete. Odkedy existuje darknet a deepfake, deje sa toho naozaj veľa. Je to hrozné, ako sa zneužívajú tváre detí,“ hovorí Liza. Aj preto sa jej páči, keď rodičia nezverejňujú tváre svojich detí online. „Moje kamarátky nedávajú tváre svojich detí na sociálne siete a mne sa to páči,“ dodáva.
Rozhovor s Lizou Miloshevskaya tak nie je len o tom, ako fungujú sociálne siete. Je aj o tom, čo s nami robia. O tom, ako ľahko dokáže anonymný komentár zasiahnuť človeka, ako veľmi nás vie pohltiť telefón a ako rýchlo sa z nevinného obsahu môže stať niečo, nad čím strácame kontrolu.








