Američanka Erika Eiffel sa preslávila tým, že v roku 2007 symbolicky „uzavrela manželstvo“ s Eiffelovou vežou a dokonca si podľa nej zmenila priezvisko. Erika otvorene hovorí o objektovej sexualite, teda príťažlivosti k neživým predmetom.

Eiffelova veža pritom nebola jej prvou veľkou „láskou“. Už ako tínedžerka mala silné city ku Golden Gate Bridge, neskôr k japonskému meču či luku, s ktorým súťažila v lukostreľbe. Erika sa dostala až do americkej reprezentácie a zúčastnila sa svetového šampionátu.

Najväčšiu pozornosť však vyvolal práve jej vzťah k parížskej dominante. O svojom živote neskôr účinkovala aj v dokumentoch a reláciách venovaných netradičným vzťahom.

Ani tento „vzťah“ však nevydržal navždy. Erika sa neskôr stala žeriavničkou a priznala, že si vytvorila nový citový vzťah k žeriavu. Dokonca opisovala stavby, ktoré s ním vytvárala, takmer ako ich spoločné „deti“.

Erika pritom nie je jediná, ktorá opisuje romantické či sexuálne city k neživým predmetom. Tento fenomén sa označuje ako objektová sexualita alebo objectophilia. Ľudia, ktorí ju zažívajú, môžu hovoriť o silnom emocionálnom pute k budovám, strojom alebo konkrétnym predmetom.

Erika sa svojím príbehom snažila najmä upozorniť na to, že jej vzťahy k objektom pre ňu nie sú vtipom ani mediálnou hrou. Hoci jej „manželstvo“ s Eiffelovou vežou znie pre väčšinu ľudí bizarne, ona svoje city opisuje ako úplne reálne.

Čo je objektofília?

• Objektofília sa v odbornej literatúre označuje aj ako objectum sexuality. Ľudia pri nej opisujú romantické, emocionálne alebo sexuálne city ku konkrétnym neživým objektom, napríklad mostom, vlakom, autám, sochám či budovám.
• Nejde vždy iba o sexuálnu príťažlivosť. Pre niektorých je dôležitejšie silné citové puto a pocit partnerského vzťahu s daným objektom.
• Niektorí objektofili pripisujú predmetom osobnosť, pohlavie alebo charakterové vlastnosti. Výskum z roku 2019 ukázal, že účastníci s objectum sexuality boli pri opisovaní „osobnosti“ svojho objektu výrazne konzistentnejší než kontrolná skupina.
• Výskumníci našli súvislosť medzi objectum sexuality a synestéziou, pri ktorej môže človek napríklad vnímať neživé predmety ako objekty s vlastnou osobnosťou. Zároveň sa v malej štúdii objavil vyšší výskyt autistických čŕt, no samotní autori upozorňujú, že ide o veľmi málo preskúmaný fenomén.
• Je to natoľko zriedkavá oblasť výskumu, že jedna z najcitovanejších štúdií pracovala iba s 34 ľuďmi, ktorí sa sami označili za objectum-sexual. Preto sa z dostupných dát nedá spoľahlivo povedať, koľko takýchto ľudí na svete je.