Europa 2 - Maxximum muziky

Krajinu „tam dole“ som dlho nenavštívil. Neskôr ma dostala!

Autorom textu je bloger a cestovateľ Milan Bez Mapy

Návštevu Austrálie som dlho odkladal a to hneď̌ z dvoch dôvodov. Jednak som vedel, že krajina „tam dole“ je Slovensku naozaj vzdialená, čo pre mňa znamenalo, že som tam nemohol ísť len tak na otočku.

Aby sa mi to oplatilo, musel by som tam ísť aspoň na mesiac. Dobre! Povedal som si. Druhá vec, ktorá ma odrádzala bola jej veľkosť a vzdialenosti.

Vedeli ste, že Európa sa do Austrálie zmestí jeden a pol krát? Ako mi povedal môj kamarát Bruce z Brisbane, pre Austrálčana vzdialenosť̌ nič neznamená a je bežné šoférovať desať až dvanásť hodín len kvôli rodinnej návšteve. Potom pozrel do kúta miestnosti na pätnásť centimetrového pavúka a zaprial mi dobrú noc.

„O 1300 kilometrov odbočte do prava“

K tým vzdialenostiam, sám som si tým doslova prešiel, keď som sadol do vlaku smerom Sydney z malého mesta Casino, neďaleko Byron Bay. Keď som si na mape pozrel, ako ďaleko sú tieto mestá od seba, povedal som si „to bude v pohode“.

V hlavne som nemal absolútne žiadnu mierku vzdialeností v Austrálii, čo bola chyba. Letenka stála rovnako ako vlak, kde let trval iba hodinu, no ja som sa rozhodol sadnúť ísť po zemi, nech vidím aj austrálsku krajinu plnú lúk a pasúcich sa kráv.

Keď som po jedenástich hodinách cesty vystúpil na hlavnej vlakovej stanici v Sydney a vrátil svoje končatiny na svoje pôvodné miesto, povedal som si, že nikdy viac. Dodatočne som si pozrel, koľko kilometrov som vlastne v daný deň prešiel a zasmial som sa sám na sebe. Celkom dobrý príbeh na môj cestovateľský blog Bez Mapy, nie?

Zistil som, že to je vzdialenosť ako z Bratislavy do Ríma. Spomenul som si na známeho, ktorý prešiel stopom celú Austráliu a povedal mi, že niekde na polceste medzi východom a západom mu premotivované GPS vodiča kamiónu, ktorý ho viezol oznámilo „O 1300 kilometrov odbočte do prava“.

Každý predsa vieme, že v Austrálii sú veľké pavúky, nie? Keby len to. Keď mi majiteľ domu ukázal moju izbu, kde som býval, dodal „Za týmto obrazom žije pätnásť centimetrový pavúk“ a efektne sa zaň pozrel. Ja som na to „to nemyslíš vážne?! Môžem ho vyhodiť?“ a Bruce povedal „Nie, lebo je neškodný.

Ak ho vyhodíš, nasťahujú sa ti sem tie malé, ktoré sú smrteľne jedované.“ Takže som musel tri týždne žiť v miestnosti s gigantickým pavúkom. Avšak, tak, ako som sa ho bál ja sa ho báli aj tie malé, ktoré by ma zabili jedným kusnutím.

TIP: Prečítaj si, prečo stále považujem Austráliu za najlepšiu krajinu pre život.

Ten pavúk ma ochraňoval. Pavúka som pomenoval Mikuláš a po čase mi už vôbec neprekážal, keď každý večer z kúta na mňa pozeral, ako sa chystám do postele. Každý austrálsky dom na vidieku by mal mať svojho gigantického pavúka.

Prečo? Jednak sa ich boja tie jedované, no jedia taktiež muchy, ktoré sú v Austrálii premnožené. Keď som bol na turistike v Národnom parku Blue Mountains, neďaleko mesta Ktoomba, pýtal sa ma kamoš „zobral si sprej proti muchám?“ Nezobral a môžem povedať, že muchy sú oveľa otravnejšie ako roj komárov.

Austráliu však naďalej milujem, aj keď ju neodporúčam tým, čo sa boja nadrozmerného hmyzu.

Ďalší článok od Milana – cestovateľa bez mapy nájdete na webe instagrame či facebooku.

Prečítajte si tiež:

Daj si podcast, nech si kdekoľvek

Nechaj sa uniesť do sveta hudby, zábavy a inšpiratívnych príbehov!

Počúvať

Europa 2 na sociálnych sieťach