Pred päťdesiatimi rokmi sa pol miliarda ľudí tlačila pri televízoroch, aby v priamom prenose sledovali pristátie posádky Apolla 11 na Mesiaci. Krátko nato astronaut Neil Armstrong vyslovil slávnu vetu „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo,“ a počin, ktorý sa stal možno najodvážnejšou výpravou od plavby Kryštofa Kolumbusa, bol týmto úspešne zakončený.

Rovnako fascinujúca, bola aj éra, ktorá tomuto letu predchádzala, a životný príbeh človeka, ktorý dostal to privilégium urobiť na Mesiaci prvý „ľudský“ krok.

„To, čo títo ľudia podstúpili, bolo v dobrom zmysle slova šialené. Lietali v nesmierne krehkých strojoch, čelili mnohým otázkam, na ktoré neexistovali odpovede, podstupovali enormné riziko a každý ich krok pritom sledoval celý svet. Viete si predstaviť, že na jednom človeku leží také obrovské bremeno?“ hovorí režisér Damien Chazelle.

Príbeh Prvého človeka začína v roku 1962, keď Niel Armstrong začal pracovať ako pilot pre NASA a kedy sa musel vyrovnať s osobnou tragédiou, smrťou dvojročnej dcéry na nevyliečiteľnú chorobu.

Pre prácu, ktorá predstavovala permanentné dotyky so smrťou si ťažko mohli v NASA vybrať vhodnejšieho kandidáta. Armstrong nie je vesmírny kovboj, ktorý by riziko podstupoval dobrovoľne a s frajerským nadhľadom, na druhú stranu ani nepanikári v situáciách, keď mu ide o život.

Jeho základným charakterovým rysom je pokoj. Pokoj vo chvíli, keď sa v skúšobnom module rúti k zemi voľným pádom, pokoj, keď odpovedá synovi na otázku, či sa z misie vráti späť, pokoj vo chvíli, keď robí onen historicky prvý krok.

Protiváhou tomuto pokoju je absolútny stres jeho ženy (Claire Foy) a jej vnútorné drama, s akou prežíva jeho každý úspech, a možnosť, že sa už nikdy nevráti. „Na Neilovi je fascinujúce, že je pre väčšinu ľudí záhadou. Zoberte si ten paradox – je to jeden z najslávnejších ľudí v histórii a vieme o ňom tak málo,“ hovorí režisér Chazelle, ktorý sa túto historickou „krivdu“ rozhodol napraviť.